Poľské vojenské velenie oznámilo, že sa začalo vyšetrovanie úmrtí s cieľom „vyjasniť túto tragickú udalosť“.

Dosiaľ nie je zrejmé, či útok ovplyvnil aj ďalšie letiská. Tie zasiahnuté cestujúcim odporučili, aby si ešte pred odchodom na letisko overili stav svojho letu u daných aerolínií.

Generál Carsten Breuer tiež pripomenul, že v budúcich rokoch bude potrebné povolať aj záložníkov ako ďalších inštruktorov.

Hovorkyňa NATO Allison Hartová v príspevku na platforme X uviedla, že „NATO reagovalo okamžite a ruské lietadlá zachytilo“. Detaily samotného manévru zachytenia však zatiaľ nie sú známe.

„Bojí sa Moskvy, lebo by tento krok musela vláda vysvetľovať Kremľu, bojí sa tiež reakcie ľudí, lebo by sa prišlo na to, sa jej štát rozpadá nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v oblasti bezpečnosti," uviedol.

Minister vnútra nevidí dôvod na rezignáciu so svojho postu.

Estónsky premiér Kristen Michal konštatoval, že takéto narušenie vzdušného priestoru je neakceptovateľné.

Niekoľko hodín predtým oznámilo Estónsko, že jeho vzdušný priestor narušili tri ruské vojenské lietadlá typu MiG-31 schopné niesť hypersonické rakety Kinžal.

Alar Karis zároveň označil piatkové narušenie estónskeho vzdušného priestoru ruskými stíhacími lietadlami za „ďalšiu provokáciu“.

V 15-člennej Rade hlasovali za zrušenie sankcií len Čína, Rusko, Pakistan a Alžírsko. Za opätovné uvalenie hlasovalo deväť štátov vrátane Spojených štátov, Veľkej Británie a Francúzska.