Pred dvadsiatimi rokmi zomrel jeden z najkontroverznejších slovenských politikov 20. storočia Gustáv Husák. „To, že ho po revolúcii vylúčili z komunistickej strany, bolo lacné gesto,“ myslí si bývalý disident a zakladateľ KDH Ján Čarnogurský.

Filmy nakrúca od detstva. Spolupracoval s Krzystofom Kieslowským a Filipom Bajonom. Bol jedným z prvých nezávislých filmových producentov v Poľsku. Medzi jeho najúspešnejšie filmy patria diela Fotoamatér a Predjarie. Produkoval napríklad filmy Je třeba zabít Sekala alebo Jahodové víno, ktorý aj režíroval. Práve vďaka nemu bolo dokončený film Jánošík. Dariusz Jablonski.

Čo viedlo k iniciovaniu študentského pochodu 16. novembra 1989? Aké spoločenské postoje mali demokratickí študenti a prečo nezaložili vlastnú stranu po vzore Viktora Orbána? Píše jeden z nich, Dionýz Hochel.

Podpora pre Jaceňuka na post premiéra od prezidenta Porošenka je dobrý signál, že po voľbách, ktoré medzi ich stranami dopadli patom, sa Ukrajina vyhne starým scenárom.

Do čerta s tým, myslím si, že v Poľsku neexistuje diskusia. Nehovorím o tom, že nie je možné vymienať si názory, to áno, ale diskutovať tak, aby si dvaja oponenti boli schopní a chceli si rozumieť, to neexistuje. Ach prepáčte, stále ešte možno po sebe kričať nadávky a urážky. Má to jednu príčinu: každý politický rozdiel sa okamžite mení na morálny rozpor, jazyk politiky sa mení na jazyk morálky a iné hodnotenie reality sa stáva eticky neoprávneným. Možno je to súčasť nášho romantizujúceho dedičstva, ktoré nám káže vidieť politiku ako počiatok moci metafyzického dobra a zla.

Budova gdanských lodeníc a nového múzea Solidarity je ohromujúca. Veľkosťou, farbou fasády, ale najmä historickou rolou. V auguste 1980 sa práve tu začal rúcať európsky komunizmus.

Presne pred 30 rokmi došlo k najhlasnejšej politickej vražde v dejinách komunistického Poľska. Dňa 30. októbra 1984 našli v rieke Visla 37-ročného kňaza Jerzy Popieluszka.

Znie to ako ďalšia kapitola v príbehu o separatistoch Európy. V centre macedónskej metropoly Skopje navrhol veterán albánskej politiky Nevzat Halili, aby sa Macedónsko rozdelilo na kantóny. Odvolal sa na neoficiálne albánske referendum z roku 1992 a vyhlásil albánsku republiku Iliridu.

Je krásne popoludnie na prelome leta a jesene. Kyjevský Chresčatyk sa kúpe v slnečných lúčoch, okolo kvetinových záhonov na Majdane korzujú mamičky s kočíkmi, v kaviarňach pri stolíkoch posedávajú študenti. Mám pocit, akoby sa mi celá tá ukrajinská revolúcia, ktorej tu miestni nepovedia inak ako Majdan, len prisnila.

Minulý týždeň ma uniesli kaukazskí vodiči – a to som len chcel pochopiť, prečo Európska únia prišla v súperení s Ruskom o Arménsko. Rozhodnutie arménskeho prezidenta cez noc hodiť cez palubu asociačnú dohodu s EÚ a vstúpiť do moskovskej Eurázijskej únie nebolo nikdy vysvetlené. Ponúka sa možný dôvod – z troch miliónov Arménov v Arménsku prinajmenej jeden milión pracuje v Rusku, a len Rusko prichádza do úvahy ako ochranná moc pre malý štát izolovaný medzi dvoma úhlavnými nepriateľmi. Kládol som otázky, na žiadnu som nedostal odpoveď.