Svet, ktorému dominujú západné demokracie, je na konci. Nahrádza ho podstatne menej predvídateľné prostredie, ktorého prvé črty badať na východ od hraníc Európskej únie.
Britská premiérka je medzi mlynskými kameňmi. Parlament ju zaviazal, aby predložila finálnu dohodu o brexite. Potrebuje však dvojitý kompromis – s vlastnými poslancami aj Bruselom.
Príklad z prvého januárového týždňa – zo všetkých krajín na zemeguli smerovala prvá zahraničná cesta šéfky európskej diplomacie Federici Mogherini na Kubu. Náhoda?
O Laurentovi Wauquiezovi budeme ešte počuť. Štyridsaťdvaročný absolvent elitných škôl, podľa vlastných slov „inšpirovaný“ Trumpom, je favoritom na lídra francúzskych Republikánov.
Nie je to o ekonomike – tak znie refrén politológov skúmajúcich populistickú politiku. A dáta dokazujú, že podpora pre populistov sa láme na otázkach identity a kultúry.
Mnohí, čo z diaľky sledujú stredoeurópsku politiku, si kladú otázku, či víťazstvo Andreja Babiša vo voľbách posunie Česko na rovnakú dráhu ako Poľsko a Maďarsko.
Tento týždeň uskutočním vo Washingtone drobný experiment. V jednej miestnosti budem hostiť intelektuálov, pochádzajúcich z rôznych kútov politického spektra. Prečo?
Len dva dni po nemeckých voľbách predstavil na parížskej Sorbonne francúzsky prezident Macron svoju víziu budúcnosti Európy – v mnohých smeroch odvážnu.
Slovenská diskusia o budúcnosti Európskej únie už neprebieha medzi autorom myšlienky mýtického „jadra“ Robertom Ficom a euroskeptikom Richardom Sulíkom.
