Myšlienka zóny voľného obchodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi vzbudila na začiatku vlnu nadšenia na oboch brehoch Atlantiku. No pri bližšom pohľade zaznievajú aj legitímne námietky či pochybnosti. A neprichádzajú iba zľava.

Práve v časoch bolestivých ekonomických kríz sa rodia inovácie, ktoré sú základom budúcej prosperity. Slovensko však zatiaľ svoje šance skôr premrháva. Politici síce radi rečnia o škandinávskom vzore, ale takmer vôbec sa ním neinšpirujú.

To, že Európska únia trpí deficitom demokratickej legitimity, je známe už dávno. Najnovšie začína trpieť aj deficitom serióznosti. Najmä dianie v zadlžených krajinách eurozóny začína postupne naberať črty frašky.

Vlani v lete sa mi snívalo o Vladimírovi Putinovi. Prebudil som sa, otriasol sa a dal som sa dokopy, vyšiel som z bytu a zamieril k výťahu. Mal staré, umelé tlačidlá zo sovietskej éry. Stlačil som prízemie. Až dolu.

Mamutia čínska telekomunikačná firma Huawei, ktorá stelesňuje to najlepšie z inovatívnej Číny, straší vyspelý svet. Najhoršia na tomto strachu je psychológia: nik nevie, či je obava oprávnená, no zároveň si nemôže byť istý, že nie je.

Draghiho ECB bude neobmedzene skupovať dlhopisy, Ústavný súd v Karlsruhe odobril trvalý euroval, v Holandsku utrpeli porážku euroskeptici, Barroso a Rompuy navrhujú federáciu s bankovou úniou a spoločným ručením za dlhy. Trend sa zdá jasný. Ale je tu jedna prekážka – rastúci nemecký hnev.

Dnešná Čína, presne ako Nemecko pred stovkou rokov, sa veľmi obáva toho, že zavedená svetová veľmoc má v úmysle zastaviť jej úspešný vzostup na globálnej scéne. Má Peking pravdu? Má ozvena dávnych historických sporov význam aj pre súčasnosť?

Budúci pondelok sa uskutoční druhá inaugurácia Baracka Obamu. Americký prezident si dá vo svojom druhom a poslednom volebnom období záležať na tom, aby vystupoval ako príjemný, dôstojný a umiernený prezident, ktorý má dobré spôsoby.

Partnerstvo medzi názorovo rozdielnymi väčšinami by mohlo dostať krajinu z politickej slepej uličky.