Od vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939 uplynulo osemdesiat rokov. Fašistický štát mal byť iba prechodným štátnym útvarom, s ktorého ďalšou existenciou Hitler nepočítal. Prečo sme sa vtedy pridali na stranu agresora a prečo sme nepočúvali tých, ktorí pred tým varovali? Ako nás to poznačilo?

Favoritkou prezidentských volieb je Zuzana Čaputová. Pýtali sme sa jej na pocit z antikampane, jej hodnoty a obsah slova slušnosť.

Čo odznelo na námestiach rok od vraždy Jána a Martiny? Kto sú ľudia protestov? Ako dianie po vražde vníma advokát, organizátor zhromaždení, líder farmárov a talianska novinárka? Ako sa farmári ocitli na kolenách? A čo prezrádza pohľad do hlavy vraha?

Posledný rok vo veľkej miere rozdelil Slovensko. Prezident Andrej Kiska sa aktívne zapájal do spoločenského života, čo mu niektorí vyčítali, iní hovorili, že je príliš málo aktívny. Kandidátov sme sa opýtali, čo by na jeho mieste urobili inak.

Od násilnej smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej prešiel jeden rok. Čo tento čas odhalil o podstate našej krajiny? Ako na Jána spomínajú jeho blízki? A ako číta slovenské dianie po vražde zahraničie?

Bitka o Ústavný súd sa skončila patovou situáciou. Čo to znamená pre štát, pre koho je to výhoda a komu to najviac ublíži? A sú nejaké možnosti, ako by sme sa mohli dostať z tejto nepríjemnosti? Odpovedajú komentátor a publicista Marián Leško a šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný.

Zrejme žiadny národ v histórii nebol počas vekov tak nenávidený, ako práve Židia. Od raných čias našej civilizácie poznáme snahy o ich vymazanie z mapy.

Po vražde prestal podporovať vládnu koalíciu. Štiepenie konzervatívcov pokladá za výzvu a vstupuje do Kresťanskodemokratického hnutia. Prečo to urobil a ako chce KDH pomôcť?

Pred Národnou Radou sa včera okolo obeda uskutočnilo podujatie Modlitby a chvály za život. Stretnutie prolajferov netrvalo viac ako 45 minút.

Skutočná ľavica stojí za Venezuelou, tvrdí predseda európskeho výboru NR SR Ľuboš Blaha. Myslí si, že Slovensko by malo podporiť Madurov režim. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák však presadzuje väčšinový európsky postoj, teda nové voľby vo Venezuele a podporu opozičného lídra Juana Guaidóa.