Texty venované významným ľuďom pri príležitosti ich životných jubileí sa ľahšie píšu, keď autori osobne poznajú tých, o ktorých píšu. Vtedy netreba nič fabulovať, prikrášľovať alebo nebodaj vymýšľať. Iba si treba dobre zaspomínať a na nič nezabudnúť.

Kým dieťa sa usmieva skoro stále, dospelý človek tak urobí denne približne 20-krát. Smiech má pritom množstvo benefitov pre náš život. Pripomína nám to i Svetový deň úsmevu. Aj malé pozdvihnutie kútikov úst zlepší náladu vám a vášmu okoliu.

Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Prečo sa na poste ministra zdravotníctva dejú neustále výmeny? Prečo rýchlo zabúdame na mená ľudí, ktorí ho zastávali? A prečo žiaden minister za posledných 16 rokov nezanechal stopu, ktorú by niekto ocenil?

Prezidentovi Petrovi Pellegrinimu ju plánuje odovzdať v krátkom čase. Informovala o tom na piatkovej tlačovej konferencii.

Inak sa bilancuje súkromne a inak verejne. Inú gratuláciu prednesieme v bezpečí vlastného bytu, inú pred očami divákov. A úplne iný žáner je, ak blahoželanie, laudácia, je súčasne žánrom verejným i osobným. Ale toto iné nemôže byť. Priestor verejný je tu zároveň aj priestorom osobným.

Rok 1989 je podnes annus mirabilis, rok zázrakov. Štvrtok 23. novembra, druhý deň mítingov na Námestí SNP, vystúpil Martin Bútora a povedal:

Toto leto si bol so mnou, Martin, aj keď o tom nevieš. Blížilo sa okrúhle výročie tvojho pobytu na svete, a tak som večery v Levoči trávil v príjemnej spoločnosti: čítal som si tvoje rozhovory s Jánom Štrasserom. Postupne predo mňa vystupovala pevná architektúra tvojho života.

Kde vládne hrubosť, agresivita a nekultúrnosť, pôsobia takíto ľudia ako z inej civilizácie. A oni aj z inej civilizácie naozaj sú.

Milý Martin, mám pred sebou obraz, ako stojíme na prechode pre chodcov pri Hlavnej pošte, bolo to ešte za starého režimu, a Ty mi s veľkým záujmom a nadšením rozprávaš, ako pomáhaš pacientom v protialkoholickej liečebni. A potom som čítala Tvoju úžasnú knihu Ľahkým perom.