Českom už dlhšie hýbe „vojna“ inštitúcií – prezidenta Miloša Zemana s ministrom zahraničných vecí Karlom Schwarzenbergom – o veľvyslancov.

Doktrína vzájomne zaručeného zničenia, známa aj pod skratkou MAD (mutually assured destruction), sa už počas studenej vojny ukázala ako efektívna zábrana pred jadrovým konfliktom. Funguje aj dnes? A funguje v prípade Severnej Kórey? Nemáme inú možnosť, ako sa na tú otázku bližšie pozrieť.

Nechcel byť disidentom, rozmýšľal o emigrácii, no napokon sa z neho stala kľúčová osobnosť slovenského samizdatu. Bol osobným Tatarkovým priateľom a je aktuálnym držiteľom Ceny Dominika Tatarku. Oleg Pastier.

Asi nikde v Európe nie je miesto, ktoré by bolo tak úplne historicky preorané ako mesto, ktorému sa dnes menom stalinského prezidenta Sovietskeho zväzu hovorí Kaliningrad. Mesto, založené na jednej zo spanilých jázd najväčšieho bojovníka medzi českými kráľmi Přemysla Otakara II., bolo jedným z najkrajších miest Nemecka, metropolou Pruska, odkiaľ vzišla nemecká jednota a neskoršie Nemecké cisárstvo.

Šanca na prímerie Turecko má šancu ukončiť po troch desaťročiach konflikt, ktorý priniesol mnoho krvi, nespravodlivosti a podporil rast extrémizmu v krajine. Je to konflikt s tamojšou kurdskou menšinou, ktorá na juhovýchode Turecka bojuje o vytvorenie vlastného štátu. Vedenie Kurdov zrejme dospelo k záveru, že metóda násilia je neúčinná.

Vždy som rozmýšľala, aké by to bolo byť vo väzení. Že či by som sa od nešťastia zbláznila alebo zomrela, alebo či by som to znášala s humorom. Či by som stratila iskru do života, alebo, naopak, vymýšľala nemožné aktivity v rámci svojich možností. Táto predstava bola v mojej hlave vždy. Kedysi som mala teóriu, že veď nič to, ak ma niekedy zavrú (aj keď si naozaj neviem predstaviť, za čo a prečo), tak si prosto sadnem na zadok a budem meditovať. Keď to vedia buddhistickí mnísi, musím sa to predsa naučiť aj ja. Sadnúť si, zavrieť oči a opustiť telo. A ostatné máš na háku.

Masy ľudí, gýčové stánky, stovky chorých, očakávajúcich náhle uzdravenie, a prepracovaná organizácia celého podniku môže človeka zaskočiť. Zrazu sa necíti ako na pútnickom mieste, ale ako vo vychytenej turistickej destinácii.

Moja láska k trhom nemá vôbec nič spoločné s nákupnou horúčkou, jasné?! Celkom nič. Myslím, že korene tejto lásky, z ktorej človeku ide až také mravčenie po celom tele, sú ešte niekde v mojom detstve v Trnave, a v trnavskom jarmoku, ktorý každý september rozvíril vody tohto, vtedy tichého miesta. Stovky stánkov, kolotočov, a samozrejme, môj obľúbený nedeľný blšák, kde na zemi na handrách človek našiel naozajstné skvosty...

Kráčam ranným Starým Arbatom a mám šťastnú melanchóliu. To je taká tá, keď cítite neuveriteľný pokoj, ale zároveň máte vypeckované vnímanie a všetky vnemy absorbujete veľmi intenzívne a pozorovateľské schopnosti sú na maxime.