Nájdených 255 výsledkovpre výraz „františek Šebej“
Zoradené podľa
.týždeň

Osem smrteľných hriechov

.františek Šebej .časopis .fenomén 28.09.2008

V roku 1973, keď získal spolu so svojím priateľom Nikom Tinbergenom a Karlom von Frischom Nobelovu cenu, vyšla Konradovi Lorenzovi aj jeho knižka Osem smrteľných hriechov civilizovaného ľudstva (Die acht Todsünden der zivilisierten Menschheit).

.týždeň

O súcite nad Lockerbie

.františek Šebej .časopis .týždeň vo svete 05.09.2009

Škótsky minister spravodlivosti Kenny MacAskill sa pred týždňom rozhodol, že prepustí na slobodu Abdelbaseta Aliho Mohmeda al-Megrahiho, ktorý si odpykával v škótskom väzení dlhoročný trest ako usvedčený terorista.

.týždeň

O psích a ľudských plemenách

.františek Šebej .časopis .kritická príloha 12.07.2009

Hádam nijaký živočíšny druh (ak zabudneme na hmyz) sa nevyskytuje v takých pestrých podobách a veľkostiach ako pes. Od malej čivavy až po obrovského mastifa, všetko je to pes. Myslím, že je to od psov veľmi prezieravé. Môžu si tak prisvojiť najrôznejšie typy (prečo nie plemená?) ľudí.

.týždeň

O permanentných turistoch

.františek Šebej .časopis .kritická príloha 07.06.2009

Niektorí moderní nomádi západného sveta (ten druhý i ten tretí svet majú zatiaľ iné problémy) žijú podľa návodu svojho guru W. G. Hilla. Hovoria si „PT“, čo sú veľmi prispôsobivé iniciálky. Môže to znamenať permanentný turista alebo aj „perpetual traveler“ (stály cestovateľ či cestujúci), „prior taxpayer“ (bývalý platič daní), „possibility thinker“ (ten, ktorý uvažuje o možnostiach) či „preparing for tomorrow“ (pripravujúci sa na zajtrajšok).

.týždeň

Nomádi

.františek Šebej .časopis .kritická príloha 07.06.2009

Názov nomádi pochádza z gréckeho nomádes, čo znamená pastierov stád. Termín sa dnes používa na viacero skupín, ktoré majú spoločné to, že nežijú na stálom mieste, ale s celým svojím spoločenstvom, rodinou či kmeňom migrujú, kočujú. Zdalo by sa, že nomádi či kočovníci patria minulosti, ale i dnes sú ich milióny a pribúdajú ďalší z radov dnešných mestských ľudí, ktorí spĺňajú štýlom svojho života definíciu nomádov, hoci moderných.

.týždeň

Moje audioprechádzky

.františek Šebej .časopis .fenomén 11.10.2009

Audioknižky som objavil na svojej prvej ceste do Ameriky v roku 1990. Komunizmus padol iba pred chvíľou a naša emigrovaná kamarátka Táňa pozvala moju ženu Vierku a mňa k sebe do San Diega v Kalifornii.

.týždeň

Koniec štítu, nie problémov

.františek Šebej .časopis .týždeň vo svete 27.09.2009

Prezident Barack Obama zatelefonoval v noci zo 16. na 17. septembra do Poľska a Českej republiky a oznámil, že Spojené štáty odstupujú od plánu postaviť v Česku a v Poľsku systém protiraketovej obrany. Očakávané rozhodnutie, neočakávaná forma jeho oznámenia.

.týždeň

Suiseki - magické kamene

.františek Šebej .ján Zágoršek .časopis .kritická príloha 17.08.2009

Suiseki sú neobyčajné kamene, do ktorých tvaru človek nezasiahol, iba ich našiel, pohladil a objavil v nich krásu. Odvtedy ich má, aby lahodili eho oku, stimulovali jeho fantáziu a pomáhali mu meditovať.

.týždeň

Gény tiež – cez emócie

.františek Šebej .časopis .kritická príloha 23.08.2009

V roku 2004, počas hektických mesiacov pred prezidentskými voľbami, robil harvardský psychológ Drew Westen spolu so svojimi kolegami Stephanom Hamannom a Clintom Kiltsom výskum zmien, ku ktorým prichádza v mozgu podporovateľov jednotlivých politických táborov, keď sú konfrontovaní so situáciou, ktorá je v rozpore s ich politickým presvedčením. Ako „laboratórne zvieratá“ použili 15 presvedčených demokratov (podporovateľov Johna Kerryho) a 15 rovnako presvedčených republikánov (podporovateľov Georgea W. Busha). Drew Westen k tomu vo svojej výbornej knižke The Political Brain (Politický mozog) ironicky poznamenáva, že by radi testovali aj skupinu politicky nevyprofilovaných, respektíve nestranných osôb, ale v tých časoch sa také hľadali v Amerike iba ťažko. Na skenovanie ich mozgu „v činnosti“ použili modernú techniku fMRI (funkčná magnetická rezonancia), ktorá umožňuje sledovať aj drobné zmeny v prietoku krvi jednotlivými mozgovými štruktúrami a odhaliť tak, ako sa jednotlivé mozgové štruktúry aktivizujú či utlmujú. Premietali im pritom diapozitívy, na ktorých boli výroky, z ktorých vyplývalo, že sa konkrétny prezidentský kandidát – Kerry či Bush – dopustil nekonzistentnosti, napríklad v jeden deň niečo vyhlásil a o pár dní povedal či urobil niečo úplne opačné alebo iné. Trebárs Kerry najprv vyhlásil, že v konflikte okolo Saddáma Husajna treba dať ešte šancu ekonomickým sankciám, a potom o dva dni napísal, že vyjadruje plnú podporu vojenskému plánu prezidenta Busha. Alebo Bush vyjadril na návšteve amerických vojakov v Iraku plnú podporu „mužom a ženám, ktorí sa vystavujú nebezpečenstvu za svoju vlasť“, a potom podpísal zákon, ktorý ruší podporu lekárskej starostlivosti o veľký počet vojnových veteránov. Výroky i skutky boli zväčša fiktívne, vymyslené, ale tak, aby pôsobili vierohodne, ako skutočná informácia. Po kontradiktórnej informácii na druhom diapozitíve ešte nasledoval tretí, na ktorom bola výzva, aby pokusná osoba zhodnotila, či tie dve informácie na prvých dvoch diapozitívoch boli v rozpore, a nakoniec štvrtý diapozitív obsahujúci výzvu, aby osoba vyhodnotila mieru rozporu (na škále od 1 do 4). V rámci experimentu ukazovali pokusným osobám aj podobne inkonzistentné infromácie o politicky neutrálnych osobách (herec Tom Hanks, spisovateľ William Styron a podobne).

.týždeň

Irán volil (a búri sa)

.františek Šebej .časopis .týždeň vo svete 21.06.2009

Keď iránske úrady ohlásili drvivé víťazstvo úradujúceho prezidenta Ahmadínedžáda (63 percent hlasov) už v prvom kole, svetové médiá i politici to pomerne dlho akceptovali ako fakt. Síce nežiaduci, ale fakt. Iránski voliči okamžite vedeli, že ide o podvod. Búria sa.