Prvá poľská republika bola svojou rozlohou obrovským európskym štátom, svojím politickým usporiadaním bola alternatívou k západnému poňatiu západných absolutistických monarchií. O tom, čím bola táto republika v časoch svojej slávy, prečo zanikla a aké je jej dedičstvo, píše Maciej Ruczaj.

Predstavte si, že by do malého slovenského mesta na niekoľko dní prišli hviezdy z Barcelony, Bayernu a Chelsea, doobeda by diskutovali o futbale, potom by sa venovali mladým futbalistom a večer by na miestnom štadióne hrali exhibičné zápasy.

Desiateho apríla 2010 sa na smolenskom letisku odohrala najväčšia katastrofa v povojnových dejinách Poľska.

Arabská jar 2011 je už kalendárovo minulosťou, pohyby, ktoré spustila, sú však ešte ďaleko od konca. Tunisko, Egypt a Líbya majú za sebou historicky prvé slobodné voľby a nové politické reprezentácie; ich bývalí vodcovia sú v exile, vo väzení alebo po smrti. Ešte väčšie veci sa však momentálne dejú v Sýrii, krajine, kde povstanie proti vláde prezidenta Asada vstúpilo minulý týždeň do novej éry. Opozícia atentátom zdecimovala najvyššie velenie Asadových ozbrojených síl vrátane ministra obrany, jeho zástupcu (a Asadovho švagra), ako aj šéfa tajných služieb.

Kúpil som si v Poľsku pred niekoľkými týždňami zaujímavú knihu. Na obálke sú priateľsky sa objímajúci nemeckí a slovenskí vojaci po dobytí poľského Zakopaného. Slovensko ako spojenec nacistického Nemecka prepadlo v septembri 1939 Poľsko a dostalo za to aj odmenu v podobe neveľkých území okolo Tatier. História je, samozrejme, zložitejšia. Poliaci zase okupovali neveľkú časť Tatier po Mníchovskej dohode a po prvej svetovej vojne boli o „národnostne nevyhranené“ územia dlhé ťahanice.

Štyrikrát musel Tomislav Nikolić, pôvodne protizápadný radikál, dnes proeurópsky pokrokár, prehltnúť konečný neúspech v prezidentských voľbách. Napokon mu to vyšlo.

Na vrchole Mečiarovej éry nazvala Madeleine Albrightová Slovensko „čiernou dierou v strede Európy". Bolo to v roku 1997, slovenskí susedia boli pozývaní do NATO a do Európskej únie, a slová americkej ministerky zahraničných vecí iba potvrdili, že ak sa krajina zásadne nezmení, môže sa stať, že nebude so svojimi susedmi zdieľať atlantickú a zrejme ani európsku budúcnosť.

„Tak čo, tresneme im a pobežíme?“ „Musíme to urobiť rýchlo, keď sa začne brzdiť...“

Nikto v Rusku nepochybuje o tom, že sa Vladimír Vladimírovič Putin stane čoskoro opäť ruským prezidentom. Keďže v krajine práve schválili predĺženie jeho funkčného obdobia, Putin by mohol najväčšiu krajinu sveta riadiť až do ďalekej budúcnosti, do roku 2024. Samozrejme, za predpokladu, že mu zdravie poslúži aj naďalej: na jeseň zavŕši šesťdesiatku, čím dosiahne priemernú dĺžku života ruského muža.

Neexistuje iný neslovenský politik, ktorý by mal väčší vplyv na Slovensko než ona. Aj nová garnitúra, ktorá vznikne po marcových voľbách, jej bude čítať z pier. Napokon, v tejto eurokríze sa dá držať iba jedinej istoty – vedúcej sily Nemecka a jeho mocnej kancelárky.