.týždeň oslovil osobnosti zo slovenskej kultúrnej obce, aby si zaspomínali na svojho kolegu a kamaráta. Všetci sa zhodujú, že odišiel vzácny človek, ktorý robil život na Slovensku lepším. „Nebol hrdinom, ale dopúšťal sa hrdinských činov,“ povedal o ňom Martin Huba.

Galegov pracuje v dispečerskej službe od roku 2010. Začiatkom júla mal po dovolenke nastúpiť do služby, ale do práce vôbec neprišiel.

Na odmenách rezort práce vyplatí celkovo 31,5 milióna eur, ktoré pôjdu pre takmer 46,5 tisíca zamestnancov.

Spoločnosť vníma svoju minulosť rôznymi spôsobmi. Neraz si ju aj prispôsobuje, aby zodpovedala jej aktuálnym potrebám – reálnym či fiktívnym. Ako a prečo to robí? Je tu kniha, ktorá nám na toto pomáha odpovedať.

V kaviarňach, na ulici, v práci, MHD i pohostinstvách, všade sa stala ústrednou témou: o 32. olympiáde v Tokiu sa rozprávajú aj tí, ktorí šport bežne nesledujú. Hry v Japonsku sú však iné než tie pred piatimi rokmi v Riu de Janeiro 2016 či v zime pred tromi rokmi v juhokórejskom Pjongčangu.

Keď v októbri 2014 prvýkrát vybuchol muničný sklad vo Vrběticiach na Zlínsku, najuznávanejší český denník Hospodářské noviny tomu venoval stručnú zmienku v štyroch vetách. Keď v decembri toho istého roku vybuchol ďalší sklad, v médiách zaznelo podozrenie zo sabotáže.

Sídlo nitrianskej poľnohospodárskej univerzity si nemožno nevšimnúť, keď človek prechádza Nitrou, pretože budova auly pripomína ufo, ktoré pôvabne pristálo v zelenom parku medzi univerzitnými pavilónmi. Školský areál sa v apríli tohto roka stal národnou kultúrnou pamiatkou, a v niečom je to prelomové rozhodnutie.

Minulé storočie – aké boli jeho výzvy, vzmachy a drámy? Ako sa rodili umelecké a filozofické hnutia? Ako hľadal človek odpovede na otázniky vlastnej existencie? Tieto príbehy by sa dali rozpliesť mnohými spôsobmi. Jedným z nich je život a tvorba surrealistickej umelkyne: Toyen.

Mirek Kalousek, jeden z posledných mohykánov českej politiky, oznámil, že po 30 rokoch v aktívnej politike odchádza z parlamentu. Zažil troch prezidentov a krivka ich kvality bola významne klesajúca.

Keď nórsky historik a teoretik architektúry Christian Norberg-Schulz opisoval v knihe Genius loci to, ako rozumie architektúre, pýtal sa pritom, ako budovy stoja a ako sa dvíhajú. Čo sa stane, ak si pokusne namiesto budovy predstavíme štát?