Európska skúsenosť pri diplomatickom vyjednávaní s ruským prezidentom znie, že jeho slovu sa nedá veriť. Prečo je to tak?

Svet morálky a politiky predstavuje špecifický problém tým, že je výsledkom ľudskej činnosti, no príliš často zjavne vzdoruje ľudským zámerom aj rozumu.

Náboženské očakávania sa vyskytujú v mnohých podobách. Na tomto mieste bude reč najmä o ich patologických deformáciách. Tie môžu viesť ku konaniu, ktorého dopady môžu predstavovať v lepšom prípade komické príbehy, inokedy však strašné katastrofy.

Takmer som na to výročie zabudol. Tohto roku je to však okrúhle výročie; a aj keby nie, týka sa pálčivo aktuálnych tém, ktorých platnosť sa neobmedzuje na jeden deň v roku, tobôž dekáde. 25. júna 1903 sa v Motihari (India, Bengálsko) narodil Eric Arthur Blair, známejší pod spisovateľským menom George Orwell.

V našich končinách má slovo ideológia najmä z komunistickej minulosti nepekný zvuk, čo môže odrádzať od používania tohto slova. Sú tu však aj silné vplyvy rôznych prúdov moderného myslenia, vďaka ktorým tento termín vo verejnom jazyku predsa len naďalej používame. A to aj vo významoch, ktoré sú navzájom rozporné.

Niečo sa s tou našou prekliatou demokraciou deje. Umiernenosť už nie je politická cnosť, hľadanie kompromisov je podozrivé. Práve v dobe, keď sa politika opäť v rastúcej miere stáva synonymom morálneho bahna, rastie sklon politických vodcov vyjadrovať sa v pojmoch absolútneho dobra a zla a pateticky moralizovať.

Niekedy v druhej polovici tridsiatych rokov sa známeho švajčiarskeho reformovaného teológa Karla Bartha (1886-1968) ako hosťa prednášajúceho v Koložvári o Božom vyvolení a predurčení, niekto z poslucháčov spýtal, či je okrem viery v Božiu milosť a spásu možná aj viera vo vlastné zavrhnutie, prípadne zvestovanie takejto „viery“.