Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Svet je zvláštny. Pred rokom 1989 boli na východe tí zlí, ktorí nám brali slobodu a normálny život, a na západe bol slobodný svet, tí dobrí. Západ sa však mení, meníme sa aj my a Východ nás stále ohrozuje. Čo nás čaká? Pod lampou je Tomáš Halík, kňaz, intelektuál a zdroj nádeje.

Slovensko čelí životným otázkam. Tá hlavná je, kam patríme ako krajina. Sme súčasťou Západu? Môžeme prepadnúť do sféry ruského vplyvu? Potrebujeme nový jazyk a nové činy, aby sme čelili novým hrozbám? Hovorí Peter Zajac, muž Novembra a neochvejný zástanca slobody.

Nesloboda nie je naveky, práve naopak, nesloboda je vnútorne nestabilný systém. Aby však padol, obhajcovia slobody musia rešpektovať realitu a nájsť odvahu k autentickosti. Dokážu to?

Tak ako každý rok sme spísali, čo sme tento rok čítali – my a niektorí naši spolupracovníci a priatelia. Ide o knihy pomerne aktuálne a našou ambíciou je poradiť vám pri výbere kvalitnej literatúry. Do čítania!

Vždy som patril k tým, ktorí považovali voličov Vladimíra Mečiara alebo Roberta Fica za ľudí buď zlých, alebo hlúpych. Názor, že aj k týmto ľuďom treba pristupovať so skutočnou empatiou, som považoval za pomýlený. Dnes sa mi začína zdať, že som sa mýlil.

Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Štefan Hríb diskutujú o tom, prečo už 20 rokov robíme .týždeň a čo si myslíme o dnešnom Slovensku.

Ako to spraviť, aby to so Slovenskom nedopadlo zle? Dá sa všeličo: protestovať, presviedčať, nemlčať. Ale je aj jedno základné riešenie, ktoré je pilierom toho všetkého a vie zvýšiť odolnosť spoločnosti proti zlu. Volá sa empatia alebo len láska. A možno je príliš radikálne, ale nestojí za pokus?

Polícia v demokratických krajinách pomáha a chráni. V autokraciách je slúžkou moci. Nedávno nami otriasla vražda neagresívneho človeka bez domova policajtom. Bolo to zlyhanie jednotlivca alebo systémová chyba? Budeme sa báť „príslušníkov“ úplne bez príčiny ako za bývalého režimu?

Vykoľajený jedinec zaútočil na Roberta Fica a postrelil ho. To sa nemalo stať. To, čo nasledovalo po atentáte, je však rovnako nemysliteľné: Obviňovanie opozície, zvaľovanie viny na kritikov a zrejme aj útok na podstatu demokracie.