Je 7. apríl 1945. Komandér Tameichi Hara, veliteľ japonského ľahkého krížnika Yahagi, ktorý po opakovanom útoku amerických bombardérov Avenger v agónii mizne pod hladinou Pacifiku, sleduje z hladiny, pokrytej mazutom a troskami krížnika, posledný boj bitevnej lode Yamato.

Tmavá noc z 8. na 9. februára 1904. Pred vonkajším kotviskom ruskej námornej základne Port Arthur na polostrove Liaotung v Mandžusku, ktorú má prenajatú cárske Rusko, hliadkujú torpédoborce.

Rusko-japonská vojna mala rôzne dôsledky. Japonsko vďaka nej získalo sebavedomie, vedúce nakoniec až k Pearl Harboru. Naopak, Rusku priniesla zásadnú recesiu a krízu. Napriek všetkým priamym dôsledkom bola len predohrou oveľa väčšieho konfliktu, ku ktorému sa schyľovalo už od jej skončenia. Ešte pred jeho vypuknutím ale všetky námorné veľmoci horúčkovito inovovali a doplňovali svoje flotily bitevných lodí.

Keď nebolo dosť ponoriek, pomohli počas svetových vojen na oceánoch aj prestavané a maskované obchodné lode. Pomocné krížniky boli modernými pirátskymi loďami, korzármi loviacimi obchodné lode protivníka. Používali na to úskoky a prekvapujúcu taktiku.

11. novembra 1918 o 11.00 nastalo po štyroch rokoch vraždenia konečne prímerie. Európa vyzerala úplne inak. A to nielen preto, že v jej strede zanikla stáročná habsburská ríša a na východe vzniklo boľševické Rusko. Zmenení boli aj jej obyvatelia. Víťazní spojenci sa zatiaľ pripravovali na zúčtovanie s hlavným vinníkom za vypuknutie vojny.

Britský parlament schválil v roku 1889 Námorný obranný zákon. Ten stanovil, že ich Kráľovské vojenské námorníctvo musí mať viac bitevných lodí ako dve po ňom nasledujúce vojenské námorníctva na svete, vtedy francúzske a ruské. Okrem toho, že toto ustanovenie nútilo Royal Navy byť absolútne špičkovou vojenskou silou, zákon jej na to zabezpečil aj dostatok finančných prostriedkov.