Každý rok 24. apríla putujú státisíce Arménov k Pamätníku obetí genocídy na vrchu Cicernakaberd v Jerevane. Tam si položením ruží pripomínajú 1,5 milióna obetí genocídy, ktorú v roku 1915 vykonala Osmanská ríša.

Báťuška je rozšafný. Všetci ruskí olympijskí medailisti z Ria dostanú okrem peňazí aj autá BMW – odstupňované podľa veľkosti a medaily.

Medzi arménskou a azerbajdžanskou armádou v Náhornom Karabachu dnes začali ťažké boje. Už reportáž Andreja Bána z roku 2011 naznačuje, že región má ďaleko od skutočného mieru.

Hudobnou scénou otriaslo v tomto roku niekoľko výrazných udalostí. Okrem tých nešťastných, ktoré nám napadnú pri prvom zamyslení, sa však, našťastie, dá nájsť aj zopár pozitívnych.

Minulý týždeň ma uniesli kaukazskí vodiči – a to som len chcel pochopiť, prečo Európska únia prišla v súperení s Ruskom o Arménsko. Rozhodnutie arménskeho prezidenta cez noc hodiť cez palubu asociačnú dohodu s EÚ a vstúpiť do moskovskej Eurázijskej únie nebolo nikdy vysvetlené. Ponúka sa možný dôvod – z troch miliónov Arménov v Arménsku prinajmenej jeden milión pracuje v Rusku, a len Rusko prichádza do úvahy ako ochranná moc pre malý štát izolovaný medzi dvoma úhlavnými nepriateľmi. Kládol som otázky, na žiadnu som nedostal odpoveď.

Pod Kaukazom to opäť vrie. Azerbajdžan sa Náhornému Karabachu vyhráža treťou vojnou po sedemnástich rokoch. Rokovania pod záštitou Ruska, Spojených štátov a Francúzska o budúcnosti nikým neuznaného štátu podľa Baku nikam nevedú.

Už názov tohto „horúceho územia“ na rozhraní vyjadruje veľa. Nagorny znamená po ruský náhorný, kara po turecky čierna a bach po perzsky záhrada.

Arménsko je pozoruhodný mix prvého kresťanského štátu na svete a sovietskeho skanzenu. Medzi tisícročnými kláštormi sa prepletajú 40-ročné žiguli taxíky a 70-ročné autobusy, ktoré majú za spätným zrkadlom zastrčené sväté obrázky.

Teória prepadnutého hlasu hovorí toto: politické strany, ktorých preferencie sa pohybujú nebezpečne blízko päťpercentnej hranice, sa voliť nemajú, pretože hrozí, že sa do parlamentu nedostanú a hlasy ich voličov prepadnú.

„Kto stojí na chodníku, nebuduje republiku. Kto nejde s nami, ide proti nám“. Heslá z čias triedneho boja a boja proti imperializmu, kachličkovania kúpeľní a výletov vyvolených na Maltu, hradených zo štipendia.