Fedor Gál a Martin Hanzlíček sa na počesť budúcoročného okrúhleho výročia Nežnej revolúcie rozhodli natočiť sériu rozhovorov, v ktorej rôzni ľudia opisujú pohľad na uplynulých tridsať rokov svojho života. V štvrtom z nich rozpráva psychoterapeutka Martina Salamonová.

Fedor Gál a Martin Hanzlíček sa na počesť budúcoročného okrúhleho výročia Nežnej revolúcie rozhodli natočiť sériu rozhovorov, v ktorej rôzni ľudia opisujú pohľad na uplynulých tridsať rokov svojho života. V treťom z nich rozpráva novinár Boris Kršňák.

Fedor Gál a Martin Hanzlíček sa na počesť budúcoročného okrúhleho výročia Nežnej revolúcie rozhodli natočiť sériu rozhovorov, v ktorej rôzni ľudia opisujú pohľad na uplynulých tridsať rokov svojho života. V druhom z nich rozpráva psychiater Peter Pöthe.

Fedor Gál a Martin Hanzlíček sa na počesť budúcoročného okrúhleho výročia Nežnej revolúcie rozhodli natočiť sériu rozhovorov, v ktorej rôzni ľudia opisujú pohľad na uplynulých tridsať rokov svojho života. V prvom z nich rozpráva novinár a pedagóg Jan Urban.

Celý život drel. Obrázky skladal z farebnej sklenenej drviny. Tému mal jedinú – svet Rómov, ako si ho pamätal z východoslovenskej dediny, odkiaľ jeho otec prišiel pred rokmi do Česka. V roku 1977 podpísal Chartu. V roku 2013 nás tento výnimočný výtvarník navždy opustil.

Pôvodne som mal ambíciu spraviť profilový dokument pre ČT, ale odmietli ho. Potom som sa rozhodol, že film spravíme s Martinom Hanzlíčkom z fragmentov, ktoré som mal vo svojom archíve a bez inštitucionálneho krytia. Cítil som to ako povinnosť voči Rudovi. Nechceli sme s Martinom robiť umenie, ani sme nemali ambíciu uchádzať sa o profit či uznanie. Takto to pasuje aj k Rudovi, s ktorým som sa kamošil dlhé roky a ktorého som mal rád. Celý život drel. Pracoval s kameňom, drevom, obrázky skladal z farebnej sklenenej drviny. Tému mal jedinú – svet Rómov, ako si ho pamätal z východoslovenskej dediny, odkiaľ jeho otec prišiel pred rokmi do Česka a ako si ho vybavuje vo svojej fantázii. V roku 1977 podpísal Chartu. Posledné roky takmer nevychádzal z domu. Kamaráti mi napísali, že Rudo je skvelý. Profíci buď nenapísali nič, alebo sa pozastavili nad profesionálnym zvládnutím materiálu. Napríklad Robo Kirchhoff: „Ako film ‚nič moc‘, ale Dzurko to celé prevalcuje". Presne takto to aj je a presne takto mi to aj stačí. Fedor Gál

Nedávno mi psychológ Přemysl Mikoláš, ktorý sa už roky stará najmä o deti s rôznym postihnutím, povedal: „… Také si říkám a věřím, že svou práci nedělám pro dobrý pocit anebo pro ocenění zvnějšku. Jednoduše je to dobrá věc, vidím, že to pomáhá, a fakt mi to stačí. Funguje mi to takhle i v rodině a cítím se svobodný.“ Alebo Peter s Martinou. Práve založili rodinu. Martine už po chemoterapii a ožarovaní opäť narástli vlásky a vrátila sa do práce s deťmi trpiacimi nedostatkom lásky a pokrivenými vzťahmi v rodinách.

Večer prvej novoročnej nedele na druhom okruhu verejnoprávnej Slovenskej televízie bude venovaný Mariánovi Vargovi. So záznamom z dvoch tohtoročných vianočných koncertov hudobníka v Slovenskom rozhlase, kde koncertoval so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, uvedie televízia aj premiéru filmu Obyvateľ vlastného ostrova.

V noci zo soboty 18. na nedeľu 19. apríla 2009 sa odohral jeden z najohavnejších prípadov extrémistického násilia v Českej republike. Natálka nemala ani dva roky, keď na posteľ, v ktorej spala, vletela zápalná fľaša. Dievčatko, našťastie, prežilo. Ale: ...osemdesiat percent spáleného tela, mesiace v kóme a v umelom spánku, desiatky ťažkých operácií, amputácia prstov, doživotná psychická trauma... Bol to úmyselný, vopred pripravený útok. Zločin z rasových motívov, z primitívnej nenávisti.

Čo pred dvadsiatimi rokmi zanedbali slovenskí aj českí politici, o to sa teraz pokúša režisér Martin Hanzlíček. Pripravuje dokument o rozpade Československa na pozadí príbehov a názorov ľudí, ktorí sa v ňom narodili.