Na Petrov stolec nastupuje Lev XIV. Američan, augustiniánsky rehoľník s bohatou misijnou skúsenosťou dedí meno predchodcu, ktorý anticipoval krízu nadchádzajúceho 20. storočia. Ako sa Božia obec osvedčí v dnešnej kríze?

Roky sme sa učili, že deň, keIJ skončila 2. svetová vojna, bol dňom oslobodenia Červenou armádou. Stali sme sa však dobytým územím za železnou oponou, ktoré sa na 44 rokov stalo sovietskou kolóniou.

Šťastie je univerzálna túžba ľudstva. Ako ho prežívajú jednotlivé generácie v čase globálnych kríz, neistoty a spoločenských zmien? A sú vôbec šťastné?

Volanie domova býva silné. Paolo neodolal vábeniu sirény z rodného Neapola, Paddington sa vybral naspäť do Peru a predseda by sa rád vrátil na východ. Nesmie zájsť príliš ďaleko, inak sa ocitne na opačnej strane. Ak nevyhrá plochá Zem.

K psychiatrom, psychológom, záchranárom sa pripájajú ďalšie skupiny občanov. Všetci majú výhrady a vyjadrujú vážne obavy zo spôsobu akým vládne. A svojim podpisom ukázali, že nemajú strach.

Do kín sa tretíkrát vracia rozkošný medvedík Paddington, Paulo Sorrentino nástojčivo presviedča, že jeho rodný Neapol je krásne mesto a Christian Clavier baví nenáročným humorom. Čo z toho sa oplatí vidieť? Možno sa dozviete, ak si pustíte nový diel .týždňa vo filme.

Ak vám už pije krv predsedovo bedákanie nad zastaveným plynom, môžeme od gastroenterológie plynule prejsť k filmovým novinkám. Do kín sa vrátil slávny upír a premiéru mal aj animák, ktorý krásne plynie (medzinárodný názov je Flow).

V nastávajúcom roku 2025 sa zavŕši prvá štvrtina 21. storočia. Neboli to idylické roky. Pápež František vyhlásil už v roku 2014, že stav, v akom sa ľudstvo nachádza, možno považovať za rozkúskovanú (piecemeal) tretiu svetovú vojnu.

Tento rok sa Slovensko vrátilo pekelne dozadu, a súčasne sa nadychuje k zmene. V Hirošime bolo peklo, ale nová hra o nej v divadle Aréna je o najkrehkejšej láske. Návšteva v Kremli bola mrazivá, ale reakcia veľkej časti Slovenska je odhodlane hrejivá. Sú Vianoce 2024, a sú také, ako vždy.

Je ľahké strácať zo zreteľa podstatné veci, keď nás zahlcujú nepodstatné. Ale ešte ľahšie je strácať zo zreteľa podstatné veci, keď okolo nás bujnejú aj tie, ktoré síce nie sú nepodstatné, ale nie sú ani otázkami života a smrti.