Ešte za komunizmu odišiel za manželkou do USA a možno aj preto je témou jeho filmov hľadanie domova. V Amerike učí na prestížnej filmovej škole a dúfa, že filmy o Rómoch budú nakrúcať Rómovia. Filmár Mišo Suchý.

Človek by musel žiť v inej krajine, aby si nevšimol, že tu vznikol nový film. Ak je pozornejší (a ak marketing splnil svoju úlohu), tak vie, že film má názov Slovensko 2.0, a že je to vlastne 10 filmov.

Ľudový tanec je len vtedy ľudový, ak ho tancuje pospolitý ľud. Na svadbe, na zábave, pre vlastnú radosť z pohybu, nie pre potešenie prizerajúcich sa. Rovnakú radosť ako hip-hop, zumba, step či salsa vám môže spôsobiť čardáš, klezmer, čapáš či horehronský dupák.

My máme jar, leto, jeseň a zimu. V najchudobnejšej krajine západnej pologule prežili vlani štyri hrozné ročné obdobia. Zemetrasenie, hurikán, choleru a voľby. Štyri rany pre Haiti. Smrteľné a naďalej otvorené.

Je dokumentaristom, ktorý nechce skutočnosť len zaznamenávať, chce ju aj meniť. Preto robil filmy o nechcených deťoch, preto sa vydal na Cestu Magdalény Robinsonovej, preto chodí po rómskych osadách, preto je nespokojný s vedením Audiovizuálneho fondu. Marek Šulík.

Rusko na plnej čiare vyhralo, Gruzínsko dostalo príučku. Tak mnohí vidia rok po vojne situáciu pod Kaukazom. Skutočne je to tak? Ako žijú obyvatelia krajiny považovanej dnes za najvýznamnejšiu figúrku geopolitických šachov medzi Ruskom a Západom?

Na Slovensku máme silnú generáciu výborných dokumentaristov. Ich filmy však verejnoprávna televízia viac-menej ignoruje. Minulý týždeň sa ozvali so svojím protestom. Jedným z

V piatok 14. októbra sa v Bratislave konal pochod proti nenávisti. Zhromaždenie sa začalo na Zámockej ulici pred barom Tepláreň, kde sa obeťami stali dvaja mladí ľudia, členovia LGBTI komunity.