Keď sa vo filme objaví postava s našou profesiou, alebo sa odohráva v prostredí, ktorému dobre rozumieme, ozve sa v nás odborník a hneď vidíme chyby, zjednodušenia i klišé. Mnohé filmy nás naštvú, len niektoré naopak, naše profesné ego pohladkajú. Ktoré to sú?

Nejde nám teraz o tie evergreeny ako Tři oříšky pro Popelku, ktoré musíme pozerať, lebo by sa nám nerátali Vianoce, a aj tak nič iné nemáme na robote. Sú tu ešte filmy, v ktorých nás niečo priťahuje tak mocne, že sa ich nevieme nabažiť.

Reč neslúži len na vyjasňovanie, ale aj zahmlievanie, to si určite uvedomujeme všetci. A tak, ako môžu slová odhaľovať sexualitu, tak ju môžu aj skrývať. Poznáme to z literatúry, filmov a praktizujeme to aj v bežnom živote.

Rozplakať filmového diváka, to dokáže každý. Rozosmiať ho, to je skutočný kumšt. V našej letnej ankete sa tentoraz pýtame zaujímavých ľudí práve na takéto filmy, a to bez ohľadu na to, či sa smiali v duchu, alebo tak nahlas, až sa celé kino smialo na nich.

Sú filmy, ktoré nás hlboko zasiahnu, niektoré rozplačú, iné rozosmejú, možno aj úplne zmenia život. A presne na také sa budeme na tomto mieste pýtať zaujímavých ľudí. Začíname filmami, ktoré nás v živote najviac rozplakali.

Iste, sex je tu v prvom rade na plodenie manželských detí. Ale popri tom stíhame mať sex aj preto, že nás bolí hlava, že si chceme urobiť reklamu, alebo donútiť partnera vysávať. Sex je niečo ako multifunkčný nožík Švajčiarskej armády.

Kto sa cíti osamelý, má väčšiu pravdepodobnosť, že vážne ochorie. Podľa odborných štúdií sú osamelí ľudia častejšie obeťami demencie, vysokého krvného tlaku a skorej úmrtnosti. Do chorobopisu vám osamelosť nezapíšu. No vo Veľkej Británii už vzniká ministerstvo osamelosti.

Podobnosť dvojčiat nás zvádza k mylnej predstave, že aj ich psychika musí byť identická. Ale čo ak sa práve pre tú večnú podobnosť nenávidia? 

Nesúhlasím celkom s kolegom Bálikom, ktorý sa pridal k vlne odsudzovania interpretov zúčastnených na videoklipe We Are the World, ktorá valcuje slovenské internety. Problém je tak trochu v nás všetkých.

Vstávať na poslednú chvíľu, nepamätať si cestu autobusom, rozlepiť oči až v práci a tešiť sa na koniec zmeny. Čo tak skúsiť celé to otočiť? Tí, ktorí sa nevedia nabažiť vstávania o piatej ráno, vraj prekypujú šťastím.