Ešte predvčerom, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, mal ten malý kúsok Bratislavy úplne inú tvár. Takú, aká sa ku dňu pracovného pokoja hodí. Ľudia na slnkom zaliatych lavičkách a akoby bez starostí. Tak ale v deň protestu, 16.9., určite nepôsobia. Veď bolo by aj zvláštne keby áno. Tvár Námestia slobody sa zmenila z pokojnej a sviatočnej na tvár nahnevanú a sklamanú.

Všetci poznáme tú situáciu. Po dlhom dni sa konečne ustálite, usadíte alebo uložíte a dostanete chuť na dobrý film. Tak si otvoríte obľúbené streamovacie platformy a scrollujete, až kým vás niečo neupúta. Slovenská domáca kuchyňa po novom ponúka trpko-vtipný portál Kultúra+. Ak sa chcete zasmiať, ale zároveň aj zaplakať nad tým, čo všetko sa už stihlo za obdobie súčasnej vládnej garnitúry pokaziť.

Istotne si všetci pamätáme hru panák. Na chodník sme kreslili deväť políčok, skákali po nich a kto neskákal, povedľa si mohol kriedou čarbať slniečka, kvetinky, zvieratká... Ruky sme mali špinavé od farebného prachu a chodník vyzeral ako nepodarená galéria avantgardných diel. V týchto dňoch to už nie je iba detská záležitosť, krieda sa mení na nástroj tichej chodníkovej revolúcie. Otázkou je, či jej odkaz vydrží dlhšie, než kriedu zmyje ťažký novembrový dážď.

„Už nikdy viac, je mi fakt ľúto všetkých mladých, ktorí sa do tohto systému dostanú,“ napísal anonymný zdroj o svojej pracovnej skúsenosti v českom Knihobote. Dominik Gazdoš, CEO Knihobotu, giganta medzi antikvariátmi, v posledných dňoch čelí ostrej kritike. Knihobot údajne zachádza neľudsky s pracovníkmi, ktorí sú vo firme nazývaní „nevoľníkmi“ a potrebujú „armádny prístup“. Aj napriek heslu firmy „dávame knihám druhý život,“ tisícky vyradených kníh končia likvidované v zberných dvoroch, tak uvádzajú anonymné zdroje.

Keby bolo prirodzené ticho zvieraťom, mohli by sme ho priradiť do červeného zoznamu ohrozených druhov. Keby bolo ticho na predaj, stalo by sa obľúbenou komoditou spisovateľov spirituálnych a meditačných kníh. Keď ticho máme, vnímame ho skoro všetci. V rozhovoroch, keď stojí reč, v kaviarni, kde zhodou okolností práve nehrá hudba alebo aj všetkým známe, metaforicky i doslovne, ticho pred búrkou. Vnímame ho však aj lapení do siete akustického smogu?

„Být stále mlád, to bych si přál,“ spieva zlatý slávik Karel Gott. Dorian Gray dal za svoju mladistvú krásu vlastný život. A náš básnický velikán, Sládkovič, píše: „A čo je mladosť – dvadsaťpäť rokov?“ Podľa nového prieskumu sú Slováci mladí až do veku 42.

Ohrozený živočíšny druh – malé kníhkupectvo. Pod takýmto názvom sme mali na webe nedávno text kolegyne Miriam Hrádeľovej. Píše o tom, že malé kníhkupectvá sa stávajú záležitosťou vášne a lásky. Ja si myslím, že takto to bolo vždy. Malé, útulné, komunitné kníhkupectvá s atmosférou boli vždy o príbehu a skutočne, ako píše Miriam, o vášni a láske k nim. O príbehu špecializovaného inkluzívneho kníhkupectva Prímerie v Novej Cvernovke rozpráva Veronika Micháliková.