Kňažko ide na to

.eva Čobejová .časopis .profil 08.12.2013

Najprv sa zdalo, akoby sa mu do novej funkcie ani nechcelo. Veď má svoj golf, atraktívne herecké príležitosti aj slušné zabezpečenie. Splnil si všetko, po čom túžil, už treba len užívať život. Tak načo ďalšie výzvy? Ale Milan Kňažko sa napokon pre prezidentskú kandidatúru rozhodol.

Archívny chlapec

.peter Bálik .časopis .kultúra 08.03.2015

Pred časom sme v .týždni písali o progresívnom hudobnom vydavateľstve Gergaz, ktoré sídli v Moravskom Svätom Jáne. Na Záhorie sa vraciame opäť, tentoraz do Kútov, kde žije folkový pesničkár Richard Vávra, ktorý si hovorí Archívny Chlapec.

Babišovo mediálne ťaženie

.eva Čobejová .marek Vagovič .časopis .týždeň doma 29.04.2013

Andrej Babiš už nebude mať na Slovensku len Duslo Šaľa, agrochemické podniky, hydinárne či pekárne, ale aj médiá.

Zabudnutí politici: Martin Mičura

.jozef Majchrák .časopis .klub 22.01.2012

O tom, že v období prvej Československej republiky boli na Slovensku silným politickým prúdom Hlinkovi ľudáci, vedia všetci. Menej známe už je, že tu pôsobili aj československí lidovci. Ich vodcom bol Martin Mičura.

20 rokov s Miklošom

.martin Hanus .jaroslav Daniška .jozef Majchrák .časopis .téma 04.06.2011

Ako mladučký minister privatizácie pred 20 rokmi vytvoril súkromný sektor, z čoho naša krajina ťažila aj počas mečiarizmu. A predstaviť si bez neho poslednú dekádu? To je nemožné: Ivan Mikloš, to sú slovenské ponovembrové dejiny.

Kto je váš zabudnutý velikán?

.časopis .téma 19.12.2010

Významných osobností verejného života sme sa opýtali, ktorých veľkých Slovákov pokladajú za dodnes celkom nedocenených.

Kto to vlastne pozerá?

.redakcia .časopis .téma 23.11.2008

Vybraných politikov a novinárov sme sa opýtali dve otázky:

MÉDIÁ

.časopis .ostatné 07.12.2008

Médiá

.jakub Kratochvíl .časopis .ostatné 01.11.2008

Odpoludňajší čaj na anglický spôsob

.stanislav Janota .spoločnosť .história 15.09.2023

Na návštevu k strýcovi Imrovi a tete Majde na Šoltésovej ulicu sme chodili s rodičmi častejšie do roku 1957, pokiaľ sme bývali na Rajskej ulici. Po Cukrovej a Poľnej to bolo „za rohom“. Po roku 1957, z Koliby, bola cesta zložitejšia. Prakticky vždy sme prišli na olovrant.