Máločo vzrušuje (mikro)ekonómov viac ako debata o majákoch. Tie boli dlho obľúbeným príkladom verejného statku, ktorý musí poskytovať štát.

Odborový zväz KOVO spúšťa zber podpisov na vyhlásenie referenda o zastrešení dôchodkového veku. Je ich plán konštruktívnou pomocou občanom, alebo má iný účel? Komentuje ekonóm Robert Chovančuliak.

Ak nie si v dvadsiatke liberál, nemáš srdce. Pokiaľ nie si v štyridsiatke konzervatívec, nemáš mozog. Tento známy výrok platí aj v roku 2020.

Takmer po dvadsiatich rokoch napísal Juraj Bednár, priekopník biohackingu v Československu, svoju druhú knihu. Väčšina ľudí má dnes viac voľna, a tak odporúčam dve knihy, ktoré môžu čitateľa posunúť dopredu  asi ako Platónovo podobenstvo o jaskyni: prvá je kniha Róberta Chovanckuliaka Pokrok bez povolenia a druhá kniha je práve Bednárova HACKNI SA! 

Ekonóm INESS Robert Chovanckuliak hovorí o koreňoch minimálnej mzdy a o tom, čo spôsobuje jej každoročné zvyšovanie. Je pravda, že minimálna mzda pomáha zraniteľným členom spoločnosti? Naopak, ťaží ako guľa na nohe tých najbiednejších.

Asi nikoho neprekvapí, že ekonómovia sa na niečom nezhodnú. Možno však prekvapí, že sa nezhodnú aj na niečom takom, ako je dávanie darčekov. V zásade existujú dva ekonomické prúdy: ponukoví a dopytoví ekonómovia.

Od roku 2013 musí každá webový stránka otvorená v EÚ upozorniť čitateľa, že si ukladá údaje o jeho návšteve. Výsledkom je na strane zákazníkov otravné klikanie na tlačidlo „súhlasím“ s textom, ktorý si nikto nečíta a neistota na strane tvorcov webov, či splnili všetky neprehľadné požiadavky.

Najvyšší súd vo Veľkej Británii rozhodol, že vodiči Uberu sú jeho zamestnanci. To znamená, že budú nútení si nakúpiť drahé výdobytky štátneho blahobytu. V momente, keď vodič naštartuje auto a zapne aplikáciu, bude okrem benzínu platiť aj za materské dávky, nemocenské „poistenie“ alebo platenú dovolenku. A samozrejme sa naňho bude vzťahovať od prvej minúty minimálna mzda – bez ohľadu na to koho a kam odvezie a aký je dopyt na platforme.

V Európskom parlamente sa chystá hlasovanie o nových reguláciách digitálnych služieb. Súčasťou tohto megalomanského balíka regulácií je aj obmedzovanie online cielenej reklamy. To je reklama, ktorá sa zobrazuje konkrétnym ľudom na základe toho, aké web stránky navštevujú a aké majú demografické charakteristiky. No a tento typ reklám sa nepozdáva niektorým europoslancom a chcú ich obmedziť, zregulovať alebo niektorí dokonca zakázať. Všetko v mene boja za právo na súkromie. Kde je problém?

Európska komisia pripravuje novú reguláciu internetových spoločnosti pod názvom Digital Markets Act (DMA). V rámci nej prikazuje a zakazuje platformám množstvo vecí, všetko pod heslom: „viac spravodlivého, konkurenčného a inovatívneho podnikania na internete“.