Naša škola prijala ponuku rozprávať sa so študentmi o osobnostiach, ktoré sa dostali do prvej desiatky v ankete o najväčšieho Slováka. Desať odvážnych študentov sa rozhodlo prehrýzť úskaliami histórie. Bolo čo počúvať.

V poslednom stĺpčeku som sľúbila, že napíšem o Dni literárnych postáv, ktorý sme mali na záver mesiaca kníh. Bola to veľmi vydarená akcia. Od sponzorov sme mali knihy a sladkosti.

Posledný týždeň bol pre mňa hektický. Iste, ktorý týždeň v škole nie je hektický? Zvlášť ak učíte na škole, kde sa stále niečo deje. Aj počas toho, ako píšem tento článok, pripravujem sa na Deň literárnych postáv. A veru mám aj dilemu: buď Dievčatko so zápalkami, alebo Gandalf? 

Školský mikrosvet býva veľmi bohatý a rozmanitý. Nie, nemyslite si, že toto by mala byť nejaká maturitná otázka na tému „Môj mikrosvet – umelecký opis miesta“. Vôbec nie. Toto je jednoducho reálny život.

Sme po prázdninách, lebo na východe sme ich mali ako prví. Deckám sa nič nechce a nám učiteľom tiež nie. Ale to len hráme. Lebo učiteľom sa vždy všetko chce a dobrovoľne robia nadčasy. Ehm...

 Tak už to prišlo aj na nás: jarná únava. Ako sa skončil polrok, tak aj v mojej triede zavládli pani Chrípka a jej priateľky. Ani mňa to neobišlo. Keď sme sa však všetci doliečili, zistili sme, že sme unavení. V škole teraz máme aj nižšie tempo, aj sme oddýchnutí, no nevládzeme.

Prvý polrok je za nami. To je príležitosť na rekapituláciu. Čo všetko sme spoločne prežili? Teambuilding, dve duchovné obnovy, jesenné prázdniny, niekoľko milých spomienkových dní, a potom pár desiatok obyčajných všedných dní.

 Škola, na ktorej učím, je náročná. V školskom poriadku máme nasledujúci dodatok o plagiátorstve.

Každý rok to tak býva. Jeden deň v roku sa škola chce ukázať v čo najlepšom svetle: Deň otvorených dverí. Aj na našej škole sa také deje. Viac sa tešia študenti než učitelia. Lebo vyučovanie prebieha tak ako každý iný deň. Rozdiel je len v jednom – všade sú otvorené dvere. A to naozaj.

Už je po sviatkoch, no nedá mi nevrátiť sa na pár chvíľ ešte do starého roka a nepodeliť sa, čo mi zase urobila moja trieda.