Neuhorková sezóna pokračuje. Nemusím sa ani unúvať vymýšľať témy, o ktorých budem písať. Žiaľ, naopak. Musím si z tých hanebností, ktoré sa dejú, vybrať len niektoré. Vyberám si preto dopad novely trestného zákona na krádeže, premiéra-právnika, ktorý hlása právne nezmysly, a ministerku kultúry, ktorá je už aj šéfkou SND.

Nemám dnes chuť písať o klamstvách Roberta Fica a spol. Už mi to lezie krkom a zdá sa mi, že tomu nie je dobré venovať všetku pozornosť. Zameriam sa na niečo aspoň trochu užitočné, spoločensky podstatné a právne – hoci i to s tými klamstvami a polopravdami súvisí. Na zmenu právnej úpravy týkajúcu sa krádeží.

Uplynulý týždeň bol predovšetkým v znamení protestov. Dovoľte mi v tejto súvislosti formulovať tri skromné malé rady.

Z koalície tam sedia traja ľudia.

Eurovoľby vyhrali takmer všetci. Teda aspoň podľa ich vyjadrení. Žiadne očakávané zmierenie nebude a začala sa (zrejme) posledná parlamentná schôdza pred letom, čo znamená ďalšie vládne valcovanie.

Okrúhle 10. voľby do Európskeho parlamentu vôbec a 5. na Slovensku sú za dverami a čakajú nás už túto sobotu 8. júna. Pôjdete? A ako podľa vás dopadnú?

Zdá sa, že ovládnutie médií nabralo uplynulý týždeň obrátky. Po Jane Krescanko Dibákovej z JOJ a Richardovi Dírerovi z TA3 si už politickú diskusnú reláciu – a je potrebné povedať, že tú najsledovanejšiu – zrejme nezamoderuje ani Michal Kovačič na Markíze.

Slovensko sa pomaly otriasa z atentátu na premiéra Roberta Fica. Poďme sa pozrieť na to, čo sa udialo v priebehu týždňa po ňom a čo si z toho pre ďalší vývoj slovenskej politiky, demokracie a spoločnosti môžeme odniesť.

V kauze Mariána Magáta odsúdeného na šesť rokov väzenia za extrémistické trestné činy nastal včera zvrat.

Svoj komentár vždy píšem na poslednú možnú chvíľu – v stredu poobede. Niežeby nebolo dovtedy o čom, ale nikdy neviem, čo sa ešte zomelie a chcem ho mať čo najaktuálnejší. To, že bude tou najaktuálnejšou informáciou postrelenie predsedu vlády, som si nikdy nepomyslela.