PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Normalizácia a talent spolu nikdy neladili. Ani nekladenie odporu v takých podmienkach neotvorí možnosť skutoĬnej sebarealizácii. Príbeh Karola Duchoňa ako človeka a umelca o tom vypovedá. Čítajme pozorne: tá doba sa totiž vracia.

Keby náš drahý kolega Juraj Kušnierik ešte žil, určite by som ho na tento rozhovor privolal. Bol to totiž on, kto svojho času vyhlásil, že Bene, vlastným menom Marián Benkovič, je rapujúci básnik. Toho básnika Bene ako skúsený čitateľ slušne a s pokorou odmietol, ale nehovorte mu to, ja si to myslím tiež. Bene je raper, ale štýl „všetky ruky hore“ sa k nemu ani nepriblížil. Pri jeho tvorbe by som použil parafrázu „všetky hlavy naštartovať“ a „všetky emócie zbystriť“. No a kto je vlastne Bene? Človek, ktorý rozpráva príbehy.

Zdá sa, že otáznik je zbytočný. Áno, Slovensko opúšťa svojich spojencov celkom jednoznačne. Demokratický Západ je pre mentalitu Fica a jeho vlády nepriateľské a nebezpečné územie. Mečiar povedal: „Keď nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ.“ Nás už na Západe chceli, ale to je zrejme minulosť a Slovensko začalo nasávať vákuum Východu.

Pápež František bol podľa Michala Šimečku poslom nádeje, zmierenia, spolupráce a pokory.

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

Ak sa do vlády dostanú ľudia prahnúci po moci, skoro zacielia na médiá. V Maďarsku sa anexia médií udiala, u nás to zrejme neprebehne tak hladko, napriek silnému tlaku. Česko je biela vrana regiónu. V USA sa deštrukcia verejnoprávnosti začína.

Fotbalista Antonín Panenka ozdobil svůj životní příběh zlatou penaltou na vítězném finále mistrovství Evropy, 20. června uplyne od bělehradského zápasu 49 let.

Slovenský premiér bol na oslavách v Moskve 9. mája ako jediný líder členskej krajiny Európskej únie. Je to medzník? Čo to znamená pre ďalší osud Slovenska? Pod lampou o tom hovorí Tomáš Valášek, bývalý vyslanec Slovenska pri NATO v Bruseli a dnešný parlamentný poslanec.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.