Demokratické spoločnosti alebo tiež „slobodný svet“ obchádza strašidlo. Strašidlo polarizácie. Delíme sa na znepriatelené tábory, ktoré spolu prestávajú komunikovať. Niekedy sa zdá, že zostáva už len boj. Alebo nás má zachrániť úplná ľahostajnosť?

Terorizmus existuje, o tom niet pochýb. Je to však jedno zo slov, ktorých výklad môže zaberať nesmierne širokú škálu významov. O to horšie, ak sú to významy nabité extrémne negatívnymi emóciami. Sotva potom môžeme byť prekvapení, ak k tomu pristúpi aj zneužívanie.

„... spoločnosť, ktorá si zvykla chápať seba samú z hľadiska všeobecne platného cieľa, nemôže stratiť vieru v tento cieľ bez toho, aby upadla do úplného zmätku.“ Leo Strauss: Obec a človek (1964)

Putin hostí 16. samit krajín BRICS v ruskej Kazani. A generálny tajomník OSN Antonio Guterres sa ho rozhodol navštíviť s apelom – ako inak – na mier, dodržiavanie zásad Charty OSN, rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti každého štátu. Kto by bol proti?

Naše verejné debaty sú plné „štátu“. Raz voláme po jeho obmedzení, zrušení či rozpustení v niečom inom (aj vtedy, keď nevieme v čom, dozaista to bude niečo skvelé). Inokedy od neho chceme riešenie bezmála všetkých našich životných problémov.

Už viackrát som tu kritizoval verejnú nadužívanosť slov ako „hodnoty“, „hodnotové súdy“ a pod. Pokúšal som sa ukázať, že kontaminujú verejnú diskusiu, slúžia alibizmu, zahmlievajú myslenie, ktoré pre svoju jasnosť vyžaduje jasné pojmy. Liezol som vám na nervy? Zdala sa vám téma príliš „akademická“?

Takže máme tu 35. výročie revolúcie roku 1989. Situácia je vážna, no zdá sa, že jej vážnosť naďalej mnohým uniká. Z tej slepoty behá mráz po chrbte. A ten „mráz“ už znova prichádza aj z Kremľa. A od jeho nových tunajších pozývačov.

Dramatické dianie vo svete aj neradostný stav vnútri štátov, vrátane tzv. vyspelých demokracií, akoby znovu podporoval názory, že politika je od morálky nielen oddeliteľná, ale že dokonca jej výkon si vyžaduje úplné odhodenie morálnych zábran, prípadne vypracovanie novej, revolučnej morálky.

Ako sa Slovenské národné povstanie javí v pohľade zo zahraničia? Kto boli Francúzi bojujúci na strane slovenských povstalcov? Zachováme historickú pamäť pri striedaní generácií? Hovoríme s tlačovým atašé veľvyslanectva Francúzskej republiky a bývalým profesionálnym vojakom p. Didierom Rogasikom.

16. septembra usporiadala občianska organizácia Karpatská platforma diskusiu v priestoroch Bratislavskej Starej radnice, nadväzujúcu na deň 9. septembra, ktorý je v Slovenskej republike pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Svoju účasť som si dovolil využiť na krátku reflexiu.