Už to nezaznieva s takým sebaistým tónom ako donedávna. Ale predstava, že dnešný prepad kvality politických elít, zhrubnutie verejného slovníka, ba čo viac, aj strata politickej zodpovednosti a elementárnej morálnej sebakontroly je len dočasnou anomáliou, pretrváva.

Do tretice sa vraciame k paradoxu ľudskej slobody. Sľúbil som, že v poslednom diele budem venovať pozornosť slobode aj ako problému z hľadiska teológie, čo je disciplína s metafyzikou dôverne prepletená.

Dejiny moderného sveta sú nielen dejinami budovania poriadku, ale prinajmenšom rovnako, ak nie vo väčšej miere dejinami chaosu, pokusov a omylov, nezamýšľaných následkov zdanlivo logicky nespochybniteľných rozhodnutí.

Povedané veľmi jednoducho: vojna nie je pre Rusko „pokračovaním politiky inými prostriedkami“, ale náhradou za politiku. Preto je pre ruské vedenie „mier“ len taktické prímerie alebo pokračovanie vojny inými prostriedkami.

Hrom do toho, nemali sme už v tomto čase byť vo sviatočnej nálade? Na nákupných štvaniciach síce nič sviatočné nevidím, ale to už bude údel nás, totiž takých, ktorí sa ich až tak intenzívne nezúčastňujeme, pretože aj tento rok, a ešte viac než po uplynulé roky pred Vianocami zisťujeme, že sme si vlastne nič nezaslúžili.

Kríza, v ktorej sa režim Iránskej islamskej republiky dnes ocitá, je podľa všetkého najvážnejšia od jej revolučného založenia v roku 1979. Tým však zďaleka nie sú zodpovedané viaceré otázky visiace nad budúcnosťou krajiny a regiónu.

Záver roku 2025 nevyzerá ktovieako veselo. Slobodné politické zriadenia sú v globálnej defenzíve, mier je ohrozený už nie na regionálnej, ale na svetovej úrovni, trhová ekonomika prechádza krízovými výkyvmi, ktoré rozhodne neprispievajú dôvere ľudí v zastupiteľské inštitúcie.

Tohtoročný Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu si pripomíname v dobe, keď sa popri vytrácaní živej pamäti hlásia ku slovu vzorce správania a toxické idey, podobné, príliš podobné tým, ktoré v 20. storočí viedli k páchaniu nepredstaviteľných zločinov.

7. decembra 1941 napadli lietadlá Japonskej ríše námornú základňu USA v prístave Pearl Harbor na ostrove Oahu, súčasti Havajských ostrovov. Bojiská druhej svetovej vojny následne obopli celú zemeguľu.

Ten paradox bije do očí. Nárast vedeckých poznatkov a ich technologické aplikácie ohromujú. Ak by sme naše výpočty založili na optimistických očakávaniach ranej modernity, mali by sme dnes žiť v mieri, všeobecnej prosperite, slobodní od povery, biedy a strachu. A predsa...