Na začiatku 90. rokov, keď som bol predsedom slovenského parlamentu, sme sa stretávali s politikmi mnohých štátov. Zo susedných krajín najviac s maďarským prezidentom.

Pred 36 rokmi sme striasli jarmo komunistickej totality. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko zažili hviezdny moment, dnes však znovu zápasia so silami neslobody. Čo z hodnôt Novembra ’89 sme si osvojili a v čom stále zlyhávame?

Ladislav Kováč bol prvý ponovembrový minister školstva Slovenskej republiky. V akom stave školstvo prebral, čo sa podarilo uskutočniť a čo potrebuje od školstva Slovensko dnes?

Ak chápeme kultúru v širokom význame ako súbor prvkov, prostredníctvom ktorých jednotlivci medzi sebou komunikujú v určitom sociálnom kontexte (Geertz), a hodnôt, postojov, presvedčení a vier, orientácií a základných predpokladov, ktoré utvárajú ľudí istej spoločnosti (Harrison/Huntington), architektúra je jej najviditeľnejším prejavom. Historicky utvára prostredie metropolitných a vidieckych miest, obcí, humánnej a prírodnej krajiny.

S Billom Kristolom sme sa v auguste videli osobne – na konferencii Liberalizmus pre 21. storočie, kde viedol diskusný panel o slobode pohybu a výzvach imigrácie. Odvtedy sa svet opäť posunul: z Trumpa je vonku mierotvorca a doma takmer tvorca občianskej vojny. Ako vidí Bill túto situáciu?

Zažít Martinů je názov festivalu v Poličke, malebnom meste v českej Vysočine. Podujatie, venované miestnemu rodákovi, skladateľovi Bohuslavovi Martinů, tam už tretí rok organizuje Mestské múzeum a galéria. Navštívil som ho spolu s priateľmi z festivalu Konvergencie.

V .klube pod lampou som sa stretla s Tobiášom Frýdlom, ktorý je synom farára Cirkvi československej husitskej. Tobiáš vytvoril projekt Víra v barvách duhy, najskôr v Česku a teraz s ním prešiel na Slovensko, kde má premiéru 12. októbra, na tretie výročie streľby pred Teplárňou.

Štúdie ukazujú, že ľudia v bohatšom svete si menej vytvárajú vzťahy – aj manželstvá, aj priateľstvá. Je nutným sprievodným javom rozvinutej ekonomiky, že sme v nej viac sami? Alebo je to, čo vyzerá ako vzťahová chudoba, v skutočnosti niečím iným?

Je dávno známym faktom, že v čím bohatšej spoločnosti žijeme, tým viac z nás skončí samých. Musí každý úspech prísť na úkor šťastia? Ako je možné, že čím viac máme v živote možností, tým skôr si vyberieme tie, ktoré nás izolujú od ostatných?

Niekedy sa zdá, že svet je čoraz temnejší: vojny, víťazstvá autoritárov, ale aj správanie ľudí na sociálnych sieťach, kde vidieť nárast radikalizácie, zlosti. Prečo to všetko? Sme ako ľudia skrátka zlí? A môžeme byť iní? Odpovedá odborník, psychiater Péter Hunčík.