Fotbalista Antonín Panenka ozdobil svůj životní příběh zlatou penaltou na vítězném finále mistrovství Evropy, 20. června uplyne od bělehradského zápasu 49 let.

Bude vojna? Oteplí sa príliš? Zničí nás umelá inteligencia? Pribúda ľudí so strachom z budúcnosti aj tých, ktorí preto nechcú mať deti. Dá sa byť v takomto svete šťastný? Odpovedá psychiater Péter Hunčík.

Ak sa do vlády dostanú ľudia prahnúci po moci, skoro zacielia na médiá. V Maďarsku sa anexia médií udiala, u nás to zrejme neprebehne tak hladko, napriek silnému tlaku. Česko je biela vrana regiónu. V USA sa deštrukcia verejnoprávnosti začína.

Pripomíname si 7. výročie neuskutočnenej svadby Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Ani po toľkom čase nemáme definitívny verdikt. Čo sa doposiaľ zmenilo a kam sme sa za tie roky posunuli?

Slovensko je malá krajina a opúšťa ho dosť ľudí – často takých, ktorí by doma mohli tvoriť elitu. Ovplyvňuje to nielen verejnú diskusiu, ale aj výsledky volieb. Do Lampy o tom prišiel hovoriť Andrej Probst, ktorý vedie združenie Pražská kaviareň.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Šťastie je univerzálna túžba ľudstva. Ako ho prežívajú jednotlivé generácie v čase globálnych kríz, neistoty a spoločenských zmien? A sú vôbec šťastné?

„Žigmund si do vysokého veku udržal majestátny vzhľad. Svojou priateľskosťou si získal každého, s kým prišiel do styku. Jeho vysoká postava, svetlé vlasy a dlhá, pestovaná brada mu dodávali niečo veliteľské a podmanivé. Jeho vystupovanie ho predurčovalo na to, že bol od začiatku považovaný za kráľa kráľov.“

Smrť pápeža Františka je koncom jednej éry, ktorú sa ešte len pokúšame hodnotiť. Aká éra príde teraz? Je to tak, že pápež je vždy odpoveďou na potreby doby? Ak áno, čo môžeme čakať od toho ďalšieho? Pod lampou je František Mikloško.

Pápež František odišiel z tohto sveta, v ktorom vidíme Boha ako matný obraz v zrkadle, tam, kde „uvidíme tvárou v tvár“. Hovoríme o tom, čo zanecháva pre Cirkev a tento rozorvaný svet. Aj o perspektívach nás všetkých.