„Poslať môžeš čokoľvek, len nie šnaps, revolvery, kanóny a vojenské lode. Ani dynamitové bomby neprepustia, zato šunku a presvuršt áno. Súdoček vína by prijali, dali ho do sklepu a mne po pol litre denne vymeriavali, abych nemusel kupovať.“

„Bol som štyrikrát zvolený za prezidenta našej republiky; snáď mi to dáva oprávnenie, aby som vás poprosil a celý národ československý aj spoluobčanov národností ostatných, aby ste pri správe štátu pamätali na to, že štáty sa udržiavajú tými ideálmi, z ktorých sa zrodili. Sám som si toho bol vždy vedomý.“

„Reverend Jozef Murgaš, kňaz katolíckej cirkvi Svätého srdca vo Wilkes-Barre v Pennsylvánii, nedávno vynašiel nový systém bezdrôtovej telegrafie, o ktorom si myslí, že je lepší ako systém, ktorý vynašiel Marconi. Je omnoho jednoduchší a možno ním prenášať správy dvakrát rýchlejšie.“

V pondelok 28. októbra 1918 vystúpil z vlaku na pražskom Wilsonovom nádraží jeden známy slovenský politik. Jeho cesta nebola vopred pripravovaná, chcel len skrátka vedieť, čo nové sa v Prahe deje. Išiel priamo do sídla revolučného Národného výboru, kde ho s radosťou privítalo jeho štvorčlenné predsedníctvo.

„Je skutočným uhorským pánom, otvorený všetkým novotám, ktorý rodový majetok svojím vlastným umom, šikovnosťou a usilovnosťou zdvojnásobil...“

„Reč pevca peknotou slov nadšenieho je milá a sladkotekúca, čistá, plná a zvučná i krásne znejúca, tu i tam človeka očarujúca, rýmy sú melodickie a výbornie, nič tu nieto silnieho a neprimeranieho...“

Ja som toho človeka náramne rád videl a keď u mňa býval, čo mi aj príkrosti narobil, som všetko premíňal…, ale teraz sa mi už zhnusil, ako sa zhnusil mnohým našim najporiadnejším, čo s ním obcovali...

Michal Miloslav Hodža, hoci najstarší, sa najčastejšie uvádza až na treťom mieste pomyselného trojvršia našich najväčších národných buditeľov – za Štúrom a Hurbanom. Zaužívané poradie evokuje zoradenie podľa ich zásluh a aktivity.

„Naše osobné lósy a osudy v návaloch vekov budú isto rozmanité, ale čože nám tu do osobnosti, keď ide o celok. Ja, kdyby dnes prišlo umreť, vďačne rozlúčim sa so svetom, lebo môžem povedať, že som videl vek slovenskej slávy a slobody.“

„V tejto budove sa konaly stavovské snemy uhorské v rokoch 1802-1848. Tu pôsobil na sneme v rokoch 1847/8 slávny publicista slovenský Ľudevít Štúr jako ablegát slob. kráľ. mesta Zvolena bojujúc neohrozene za ľudské a národné práva utlačovaných národov bývalého Uhorska.“