Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Prvú časť tohto známeho textu akiste poznáte: ľudia vôbec nie sú zlí. Chápeme, že ide o hru so slovami, ale v dnešnej téme rozoberáme práve toto: sú medzi nami ľudia, ktorí sú vyslovene a bezpodmienečne zlí? Je zlo pevnou súčasťou našej civilizácie? A ako funguje dichotómia dobra a zla?

Západné demokracie strácajú vplyv na beh sveta. Alternatívy sú pochybné. Ten nový svetový poriadok môže byť aj poriadkom trestaneckej kolónie, v ktorej vládne právo silnejšieho. A čo Slovensko? Budeme chytráčiť ako obvykle?

21. august 1968, 24. august 1991 a 29. august 1944 – tri prelomové udalosti, ktorých výročia sa stretávajú v jednom týždni na konci augusta. Každá z nich zásadne ovplyvnila dejiny a formovala vzťahy medzi dnešným Slovenskom a Ukrajinou (v minulosti medzi Československom a Sovietskym zväzom). Budeme o nich hovoriť s najlepšími českými a slovenskými expertmi a historikmi.

Jeden z maďarských súputníkov hrdinu tohto rozprávania ho nazval „tót Sokratés“, v preklade „slovenský Sokrates“. Autor tohto pomenovania to myslel viac-menej ironicky. Nepatrilo sa, aby takým významným a okolie prečnievajúcim vzdelancom na dvore Márie Terézie bol „nemaďar“. Napodiv toto pomenovanie časom stratilo svoj ironický podtón, a tak sa dnes môžeme spokojne hrdiť slovenským Sokratom.

Predseda vlády a jej ďalší členovia sa radi obracajú k histórii. Vyniká najmä Robert Fico, ktorý minimálne od roku 2006 ovplyvňuje dianie v historických odborných kruhoch. Žiaľ, darí sa mu určovať témy nielen v politike, ale aj historickom bádaní.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predstavilo zámer zriadiť Múzeum národného obrodenia. Ide o prvú inštitúciu svojho druhu na Slovensku, ktorá sa systematicky zameria na výskum, prezentáciu a popularizáciu slovenského národno-emancipačného hnutia. Projekt sa inšpiruje overeným zahraničným modelom – Národným múzeom Risorgimenta v talianskom Turíne.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Titul eseje je svou obsažností tak olbřímí, že určitě nejsme schopni jeho úplného rozvedení a vysvětlení. Všechny tyto podoby, modality, variety, fasety jsou ovšem od konce 19. století a v průběhu celého 20. století v dějinách slovenské společnosti přítomny a věnovali se jim významní slovenští, a nejen slovenští, historikové, filozofové a sociologové, každý ve své specializaci.

Román Bulata Okudžavu Putovanie diletantov (I. diel, 1976, II. diel, 1978) treba čítať pre pochopenie trikrát; dvakrát v čase prekladu pre pochopenie jeho dvoch vrstiev, prvej, manifestovanej, a druhej, skrytej, tretíkrát so súčasnou skúsenosťou.