Karol Duchoň je momentálne slávnejší, ako bol počas svojej kariéry, ktorú definitívne ukončila jeho smrť v roku 1985. V tom čase bol už na periférii záujmu a nemohol za to len jeho alkoholizmus: prichádzali umelci, ktorí boli atraktívnejší pre mladých.

Normalizácia a talent spolu nikdy neladili. Ani nekladenie odporu v takých podmienkach neotvorí možnosť skutoĬnej sebarealizácii. Príbeh Karola Duchoňa ako človeka a umelca o tom vypovedá. Čítajme pozorne: tá doba sa totiž vracia.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

„Bože, požal toho smútku žalostného, co zlobiví lidé učinili sú mne, beze všej príčíny mej, zarmútili serdce mé, milost sú zrušili.“

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Pápež František odišiel z tohto sveta, v ktorom vidíme Boha ako matný obraz v zrkadle, tam, kde „uvidíme tvárou v tvár“. Hovoríme o tom, čo zanecháva pre Cirkev a tento rozorvaný svet. Aj o perspektívach nás všetkých.

Kotlárovými ústami vláda prirovnáva občanov k modifikovanej kukurici. Vládna moc beztrestne šíri hoaxy. Popiera výsledky vedy, modernej medicíny.

Ďalší návrh sa týka adopcie a osvojovania detí. To má byť podľa neho možné len pre manželov.

Aktuálna kniha reportéra Andreja Bána a zároveň jeho štvrtá fotografická má názov Ukrajinské leporelo. Andrej ju celú nafotil na iPhone počas svojich ciest po Ukrajine, pretože chcel byť pri ľuďoch čo najbližšie a smartfón už dnes nik nepovažuje za rušivý prvok. A tiež, aby ho nepovažovali za ruského špióna.

Mladá generácia vo svete plnom kríz odmieta dospieť, hoci by už mala mať podiel na ich riešení. Tak znie častá výčitka, ale nie je to náhodou inak?