Trump môže byť na ceste k republikánskej nominácii, EÚ v kríze a Putin v Sýrii. Minulotýždňový Washington žil čímsi iným: návštevou pápeža Františka.

Reakcia Európy na utečeneckú krízu či Putinove vojenské manévre prinášajú ozveny hrôz minulosti.

Helenistickému historikovi Polybiovi sa obvykle prisudzuje autorstvo termínu ochlokracia, ktorým označoval vládu davu, teda akúsi patologickú verziu demokracie.

Či je v Bielom dome republikán, alebo demokrat, americkí libertariáni sú vždy nespokojní s americkou zahraničnou a bezpečnostnou politikou. Skepticky vidia akúkoľvek aktívnu rolu, ktorú by Amerika mohla vo svete zohrávať.

Inaugurácia prezidenta Trumpa a oznámenie britskej premiérky o odchode Spojeného kráľovstva zo spoločného európskeho trhu sa zdá bodom zlomu. Zaniká svet, na ktorý sme boli zvyknutí?

Niekedy sa zdá, že rozdiely medzi Donaldom Trumpom a jeho predchodcom ani nemôžu byť väčšie. Barack Obama je všetko, čo Trump nie je: šarmatný, vtipný, rozvážny. Ale...

Keď sa povie autoritárstvo, väčšine zídu na um politickí väzni, tajná polícia zatýkajúca po nociach, disidenti publikujúci v samizdate či hranice obohnané ostatným drôtom.

Končí sa rok, po ktorom je EÚ oslabená o Britániu, Amerika sa stala bizarnou a Rusko úspešne manipuluje svet. Doma sme navyše umožnili pokračovanie Kaliňáka. A ďalej?

Vnímajú ho ako kľúčového predstaviteľa amerických neokonzervatívcov a ako jedného z architektov irackej vojny. On vždy namieta, že to „mimoriadne nadhodnocuje jeho dôležitosť“. Paul Wolfowitz.

Pred siedmimi rokmi bola moja manželka v Aleppe. Dohodli sme sa vtedy, že tam o rok-dva pôjdeme spolu. Bolo to len pár mesiacov po slávnej káhirskej reči prezidenta Baracka Obamu.