Euroskepticizmus nebol nikdy masovým hnutím. Aj v Británii bol výsadou malej skupiny konzervatívnych poslancov a Nigela Faraga. Preto len málokto očakával, že euroskeptici budú mať vplyv na postavenie Británie v Únii.

Keď sa generál Parvíz Mušaraf minulý mesiac po štyroch rokoch vrátil z exilu, jeho strana vyhlásila: „Generál pristál na pakistanskej pôde. Vrátil sa, aby zachránil krajinu.“

Nemecko je v pasci vlastného úspechu. Je hegemónom proti svojej vôli, aj proti vôli európskeho juhu. Za južné krajiny musia Nemci platiť dlhy a súčasne počúvať, že sa správajú ako fašisti.

V južnej Európe je prekážka, ktorú treba preskočiť na trati vedúcej von z eurozóny, šokujúco nízka. Už istý čas si kladiem otázku, kedy je pre krajinu ekonomicky racionálne opustiť spoločnú menu.

Na jeseň v roku 2014 sa bude v Škótsku konať ľudové hlasovanie o nezávislosti. Zmluvu o tomto referende podpísali minulý týždeň škótsky premiér Alex Salmond a britský premiér David Cameron. Obsahom referenda bude jediná otázka, ktorá sa bude týkať nezávislosti.

Myšlienka zóny voľného obchodu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi vzbudila na začiatku vlnu nadšenia na oboch brehoch Atlantiku. No pri bližšom pohľade zaznievajú aj legitímne námietky či pochybnosti. A neprichádzajú iba zľava.

Práve v časoch bolestivých ekonomických kríz sa rodia inovácie, ktoré sú základom budúcej prosperity. Slovensko však zatiaľ svoje šance skôr premrháva. Politici síce radi rečnia o škandinávskom vzore, ale takmer vôbec sa ním neinšpirujú.

To, že Európska únia trpí deficitom demokratickej legitimity, je známe už dávno. Najnovšie začína trpieť aj deficitom serióznosti. Najmä dianie v zadlžených krajinách eurozóny začína postupne naberať črty frašky.

Vlani v lete sa mi snívalo o Vladimírovi Putinovi. Prebudil som sa, otriasol sa a dal som sa dokopy, vyšiel som z bytu a zamieril k výťahu. Mal staré, umelé tlačidlá zo sovietskej éry. Stlačil som prízemie. Až dolu.