Hudobný svet sa už pár rokov nachádza v trochu ošemetnej situácii. Vzniká veľa zaujímavého a vďaka internetu aj dostupného, no vo väčšine prípadov ide o recykláciu nápadov, zvukov a odkazov.

Začalo sa leto, deti prázdninujú a dovolenky sa rozbiehajú. Rozhodli sme sa preto urobiť malú letnú anketu a pýtali sa na zamilovaný kút Slovenska a blízkeho pohraničia.

To, že história nepozná keby, je stará pravda. Uvažovať nad tým, či niektoré udalosti nemohli mať za istých okolností iný priebeh, však nie je nič kacírske.

Týmito nezvyčajnými slovami sa so mnou lúčil mládenec pri východe, keď som sa vracal v nedeľu nadránom z festivalu Bažant Pohoda 2008. Až teraz som si uvedomil, že som mu vlastne zabudol odpovedať: „a my ďakujeme za Pohodu!“.

Každý človek má vraj svojho anjela. Ak je to pravda, potom asi žijeme vo svete plnom anjelov. Čo o nich vlastne vieme?

Hlasovať budú všetci jednotne, a to proti návrhu rozpočtu, pretože voči nemu majú množstvo výhrad.

Pred tridsiatimi rokmi bol vyhlásený nový štát. Mal byť výsledkom tisícročných snáh, mal stáť na cyrilo-metodských tradíciách a mal ctiť slobodu. Esej o tom, ako to dopadlo, napísal Peter Zajac.

Slovenská republika má tridsať rokov. Princípy slobody sa doposiaľ podarilo zachrániť. Inštitúcie sú však nedobudované, vracajú sa otázniky nad budúcnosťou aj tiene minulosti. Dokážeme spracovať svoju históriu tak, aby sa znova a znova neopakovala? Dokážeme to urobiť triezvo a pritom bez sebanenávisti?

Na otvorenie výstavy Skriňa Matthewa Barneyho som išiel s nedôverou. Slávne meno v názve plus téma pohľadu do súkromia umelcov...