Od začiatku letných prázdnin sa venujem téme ústavného leta, teda rozhodnutiam Ústavného súdu a možným podaniam v najbližšej dobe. A keďže tento letný príbeh pokračuje aj naďalej, nedá mi, aby som nepokračovala v jeho rozprávaní. Pekne sa nám to však zamotáva.

Skončili letné prázdniny a hoci v politike uhorková sezóna nebola ani počas nich, parlament nezasadal. Čaká nás to až budúci týždeň, tak sa pozrime, na čo sa máme (ne)tešiť.

Kultúrna obec vstúpila do kultúrneho štrajku. Čo to znamená a ako sa to ďalej môže vyvinúť?

Je polovica leta, beží olympiáda. Človek by povedal, že to bude politicky uhorkové obdobie a ľudia sa budú na internete hádať o športe. Naša vláda nás však každý deň vytrháva z uhorkovej sezóny – a rozhodne nie v pozitívnom zmysle slova.

Uplynulý týždeň bol predovšetkým v znamení protestov. Dovoľte mi v tejto súvislosti formulovať tri skromné malé rady.

Nemám dnes chuť písať o klamstvách Roberta Fica a spol. Už mi to lezie krkom a zdá sa mi, že tomu nie je dobré venovať všetku pozornosť. Zameriam sa na niečo aspoň trochu užitočné, spoločensky podstatné a právne – hoci i to s tými klamstvami a polopravdami súvisí. Na zmenu právnej úpravy týkajúcu sa krádeží.

Vitajte v dobe postfaktickej! V dobe, keď slovenský vysoký štátny úradník a politik spochybňuje už aj to, že Zem je guľatá.

Svoj komentár vždy píšem na poslednú možnú chvíľu – v stredu poobede. Niežeby nebolo dovtedy o čom, ale nikdy neviem, čo sa ešte zomelie a chcem ho mať čo najaktuálnejší. To, že bude tou najaktuálnejšou informáciou postrelenie predsedu vlády, som si nikdy nepomyslela.

Dnes si rozoberieme tri právne kauzy minulého týždňa – kauzu Mariána Magáta, podanie na Ústavný súd ohľadom konsolidačného balíka a zmier ministerstva vnútra s Andrejom Babišom.

Vláda nečakane schválila návrh zákona o odškodňovaní osôb za pokuty za nedodržanie protipandemických opatrení a za stravné v štátnej karanténe. Nič podobné som v živote nevidela.