Majstrovstvá sveta v atletike sa skončili. Čo sme sa z nich dozvedeli? Niečo o tom, že šampionát sa dá úspešne zorganizovať aj v „neatletickej krajine“, niečo o tom, že výkonnosť stagnuje, či dokonca mierne klesá, a niečo o postavení Slovenska.

Fakt, že dnešné Slovensko odoberá niektorým ľuďom občianstvo proti ich vôli, je všeobecne známy. Ale obeťami nie sú len tí, ktorých postihol Ficov protizákon, reagujúci na udeľovanie občianstva zahraničným Maďarom. V legislatíve máme ešte od čias socializmu iné podivné dedičstvo.

Prominentným hosťom Letnej školy etnických a migračných štúdií v Bratislave bol americký historik Timothy Snyder (42). Jeho kniha Krvavé územia: Európa medzi Hitlerom a Stalinom je prenikavou analýzou toho, čo napáchali s civilistami na východe Európy v 30. a 40. rokoch obidva zločinecké režimy – nacistický aj sovietsky.

Dlhé roky som o nich vôbec nevedel. Mojim rodičom sa totiž podaril ojedinelý kúsok: až do mojich štrnástich rokov mi zatajili, že tu vôbec bol nejaký rok 1968, Pražská jar, augustová okupácia a po nej stotisíc okupačných sovietskych vojakov, čo tu zostali. Súviselo to možno s tým, že môjho otca, okolo roku 68 tridsaťročného mladého inžiniera, ktorý mal s dvoma červenými diplomami vysoké ambície, po augustovej okupácii tvrdo zastavili.

Klasickým archetypom je Thomas Paine. Miloval gilotíny aj Napoleona. Podobných prípadov je však viac. David Pryce-Jones práve o tom napísal knihu Zrada v srdci.

Bolo to prvý raz, a dúfam že naposledy v mojom živote, keď som uvažoval, kde by sa dal zohnať samopal, pištole, granáty, a čo všetko si vziať so sebou pri odchode do lesa, keby nebola iná možnosť, než prejsť na partizánsku formu boja.

Pred dvadsiatimi rokmi sa rozpadol Sovietsky zväz. Vzhľadom na to, že išlo o impérium s najväčšou armádou na svete, rozhodnutie o zániku nebolo nijako nápadné. Padlo v malej dedinke Viskuli pri poľsko-bieloruskej hranici a do histórie vošlo ako rozhodnutie z Bielovežského pralesa. Tam sa vtedy stretli Boris Jeľcin (Rusko), Leonid Kravčuk (Ukrajina) a Stanislav Šuškjevič (Bielorusko) a dohodli sa na rozpade.

Tri roky po mimoriadne úspešnom vydaní v maďarskom origináli vychádza v slovenskom preklade zásadný, márquezovsky uletený román Pétra Hunčíka Hraničný prípad.

Kto je ten muž príjemného a pokoj vyžarujúceho vzhľadu? Je náš, je cudzinec? Je náš cudzinec? Cudzí našinec? Prehovoril. Peknou slovenčinou s  dôrazným poľským prízvukom. Kto ho pozná? Kto pozná Borisa Kudličku?