17. novembra 1989 som mala niekoľko týždňov pred 17. narodeninami. Ja, dieťa vychované počúvaním západných rozhlasových staníc, som dúfala, že raz režim padne a to, čo sme doma vnímali ako zlo, odíde. Stalo sa. Ale zlo aj tak úplne neodišlo.

Víkendový plán s plan.art bude (aj) o rebeloch.

Lock downy či nútená izolácia vplývala na každého inak. Vo väčšine z nás eskalovali obavy a strach. Boli však aj ľudia, ktorí svoj čas využili efektívne a vytvorili nápady a projekty, z ktorých budeme čerpať ešte dlhé roky. Jedným takým príjemne vizuálnym výsledkom je aj séria CLOSE od Michala Zahornackého.

Obaja prezidenti vyzdvihli dôležitosť Nežnej revolúcie pre demokraciu.

Veliteľ Apolla 8 bol jednou z najvýraznejších a najrešpektovanejších postáv spomedzi astronautov éry programu Apollo. Ako prvý človek videl na vlastné oči odvrátenú stranu Mesiaca.

Rovnako Rusi pohrozili odvetou za „nepriateľský krok“.

Pri písaní o Novembri 1989 je dnes už ťažké vyhnúť sa istému opakovaniu. Našťastie, je tu niečo, čo mi umožňuje sa z tohto problému predsa len trochu vyslobodiť. Plynúci čas totiž vyžaduje aplikovať prežitú skúsenosť na novú situáciu, v nových podmienkach.

Čaputová zdôraznila, že 17. november patrí k najväčším sviatkom novodobej histórie Slovenska a Česka.

Začalo sa to smrťou Václava Havla 18. decembra 2011. Boli sme v zamretej Prahe na pohrebe so Štefanom Hríbom, Františkom Mikloškom a Fedorom Gálom, chodili sme zmĺknutým mestom, nad ktorým visela smrť, a vedeli sme, že November 1989 sa končí.

Sloboda, na ktorej cestu sme s tápaním nastúpili pred 34 rokmi, nebola a nie je spočinutím na konci dejín. Správanie dnešnej novej moci nám krehkosť výdobytkov skvelého roku 1989 pripomína dnes až príliš jasne. A MY musíme jasne odpovedať.