Doc. Mgr. LÁSZLÓ ÖLLŐS, PhD. hovorí o historických koreňoch extrémizmu a o jeho súčasnej podobe.

Krátko pred českými voľbami v roku 2013, v ktorých kandidoval aj údajný sponzor Smeru a agent ŠtB Andrej Babiš, šéfa Ústavu pamäti národa (ÚPN) nečakane kontaktoval premiér Robert Fico. „Pýtal sa ma, či sú dokumenty v našom archíve hodnoverné,“ potvrdil v rozhovore pre .týždeň Ondrej Krajňák.

Najbohatší Slovák, ktorý možno cez víkend prekreslí českú politickú mapu, má problém. O jeho spolupráci s ŠtB totiž svedčia aj ďalšie dokumenty, ktoré sa našli v archíve Ústavu pamäti národa (ÚPN).

Dokumentárny film Slavomíra Zrebného. Tento film vznikol na pôde Ústavu pamäti národa.

Historik PhDr. Zdeněk Doskočil, PhD hovorí o politickom angažmá Gustáva Husáka v období "Pražskej jari" a počas normalizácie. Diskusia o poslednom komunistickom prezidentovi ČSSR sa uskutočnila na podnet Ústavu pamäti národa

Diskusia okolo voľby nového predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) ukázala dve veci: že politici nemajú jasno v dejinách a že Smer nedokáže prekročiť svoj tieň.

Ústav pamäti národa sa rozhodol skúmať rómsky holokaust počas druhej svetovej vojny. Je to chvályhodný počin. Pamätníkov hrozivých udalostí nie je veľa a bude ich čoraz menej. Neveľmi preskúmaná je aj tragédia masovej popravy pri zaisťovacom tábore v Dubnici, ktorá sa udiala 23. februára 1945.

Pre celé generácie Bratislavčanov bola Dynamitka, Dimitrovka či najnovšie Istrochem len synonymom smradu a rozľahlého územia s dymiacimi komínmi či ošarpanými halami. Ale ten pohľad sa pomaličky mení.

Keď som v septembri zverejnil blog o záhadnej vražde farára Emanuela Jozefa Cubínka, dostal som od čitateľov viacero námetov, kde by sa o tomto prípade dali zistiť ďalšie informácie. Tento článok mohol vzniknúť najmä vďaka nim.

V druhej polovici novembra 2013 sa v historickej budove SNR v Bratislave konala konferencia Politický exil z krajín strednej a východnej Európy. Usporiadala ju medzinárodná organizácia Európska Sieť Pamäť a Solidarita v spolupráci s našim Ústavom pamäti národa. Prišli historici zo 14 krajín vrátane USA, Nemecka, Poľska, Ukrajiny, Slovensko, Česka, Chorvátska, Slovinska či Maďarska. Hovorilo sa o politických ideách a koncepciách v exile, o vzájomných vzťahoch medzi exilovými organizáciami, o komunistických tajných službách v zápase s exilom a podobne. Účastníkov konferencie prijal na recepcii poľský veľvyslanec.