Šialenstvo sa dá definovať aj takto: znamená robiť stále dookola to isté a očakávať rôzne výsledky. Odhodlanie Nemecka, navliecť partnerom v eurozóne fiškálnu košeľu kajúcnikov v „pakte stability a rastu“, nevyšlo. Vyjde v „zmluve o stabilite, spolupráci a verejnej správe“, na ktorej sa štáty dohodli minulý týždeň? Pochybujem. Táto zmluva odráža názor, že krízu vyvolala fiškálna nedisciplína, a že teda riešením je sprísnenie disciplíny. To je však od celkovej pravdy dosť vzdialené. Rigorózne uplatňovanie takejto zavádzajúcej predstavy je dokonca nebezpečné.

Stalo se, co nikdo nečekal. Kromě anglického premiéra Davida Camerona i český vládní předseda Petr Nečas odepřel evropské nomenklatuře povinný souhlas s „fiskalunion“ a nepodepsal. A co hůř, podmínil jej referendem o euru, čímž dostal do pasti opozici. Ale podruhé se vyjevila i faktická neplatnost veta. Vlak evropské nomenklatury potížisty objede.

Koho chcú bohovia zničiť, toho najskôr pripravia o zdravý rozum. Tak znela moja reakcia na výsledok stretnutia Rady Európskej únie, ktoré sa konalo predminulý týždeň. Mnohí venovali pozornosť – pochopiteľne – rozhodnutiu britského premiéra Davida Camerona vetovať novú zmluvu. Ale správanie Veľkej Británie odviedlo pozornosť od zlyhania lídrov eurozóny vynájsť dôveryhodný liek na choroby menovej únie. Namiesto tohto lieku teraz navrhujú pritvrdzovanie prístupu k tým, čo sa odchýlia od fiškálnej disciplíny. Znie to celkom fajn. No nebude to fungovať.

Môže byť zase zle? Myslím veľmi zle – ako za veľkej hospodárskej krízy, ako počas druhej svetovej vojny? Môže dôjsť ku kataklizme, akú moja generácia považuje za niečo definitívne vykázané do dejepisných učebníc?

Finančná kríza zrodila niekoľko historických prirovnaní, v neposlednom rade k Veľkej hospodárskej kríze. Rád by som poukázal na iné obdobie, porovnateľné s krízou eurozóny – na tridsaťročnú vojnu, ktorá ničila Európu od roku 1618 do roku 1648.

Zdá sa, že politikou väčšiny slovenských strán sa stali slová štátneho tajomníka Vladimíra Tvarošku, ktorý povedal, že „pre Slovensko je úplne klúčové, aby sme sa držali Nemecka“. Pozvali sme preto piatich hostí a spýtali sa ich, aké dôležité je Nemecko pre Slovensko, či sa ho máme držať za každú cenu, respektíve ako vyzerá realistická alternatíva k orientácii na Berlín. Diskutujúci nehodnotia výsledky posledného summitu, ale akademicky položenú otázku.

Na napísanie vyčerpávajúceho post mortem k súčasnej kríze v eurozóne je priskoro a nie je jasné, či by bolo užitočné. Skôr než post mortem potrebuje debata o budúcnosti Eurozóny dávku pragmatizmu.

Výňatky z prejavu ministra financií Ivana Mikloša, v ktorom minulý utorok, pár hodín pred pádom vlády, žiadal poslancov o podporu reformy eurovalu.