V súvislosti so spisom Gorila by mali nepríjemným otázkam čeliť viacerí slovenskí politici. Výnimkou nie je ani premiérka Iveta Radičová.

Tá otázka už neznie tak absurdne, však?

To, čo sa doteraz viac menej pošuškávalo, je teraz jasné ako facka. Premiérka Iveta Radičová má v SDKÚ len malé slovo. Žiaľ, toto isté konštatovanie z logiky veci platí aj pre celú vládu.

Samozrejme, v titulku ide o prehnanú karikatúru. Ale tá karikatúra si z reality až tak nestrieľa: stačí si pozrieť, čo všetko dostali na starosť novo zvolení podpredsedovia KDH.

Naše vzťahy s Maďarskom sú na jednej z najlepších úrovní od roku 1993. Je to samozrejme dobre, ale je to trochu paradox. Alebo politický posun, ktorý si hodno uvedomiť.

Daniel Lipšic chcel založiť novú stranu. Svoju úvahu predstavil niektorým pravicovým politikom, v jednom z nich sa však katastrofálne „sekol“. Iveta Radičová ho totiž verejne ponížila.

Ficove záchvaty nezvyknú mať zmysluplný základ a málokedy majú blahodarný vplyv. Posledný príklad je výnimočný.

Minister Ivan Mikloš si vôbec nezaslúžil vyjsť zo zrážky s premiérkou Ivetou Radičovou ako víťaz. Hájil neobhájiteľné a jeho dnešná ranná 45 minútová tlačovka tesne pred zasadaním prezídia SDKÚ bola otvorenou vzburou, po ktorej by musel každý minister Dzurindovej či Ficovej vlády odísť.

Vladimír Mečiar sa mýlil takmer vo všetkom, čo kedy povedal. Ale minimálne dvakrát v živote bol prorokom: keď raz o Ivanovi Gašparovičovi vyhlásil, že „jeho danosti mu neumožňujú vykonávať funkciu prezidenta dôstojne“. S odstupom asi 15 rokov sa taktiež plne potvrdila jeho slávna téza, že Ústavný súd je „chorý prvok na scéne“.

Iveta Radičová nemôže byť prezidentkou, nerozumie totiž zahraničnej politike.