Minulý víkend, vlastne už predminulý, 5. marca, sa odovzdávali České levy, ceny Českej filmovej a televíznej akadémie. Prestížna udalosť, za normálnych okolností by sa o nej hovorilo podstatne viac, lenže okolnosti normálne nie sú, a tak sa o nej hovorilo menej.

Už sa môže? Skôr nie. Asi ešte celkom nie. Určite nie. Mení sa to zo dňa na deň a nemám pocit, že k lepšiemu, skôr naopak.

Prví išli pesimisti, neutiekli z princípu, potom realisti, čo ujsť nestihli a nakoniec si prišli aj pre nás optimistov, čo sme do poslednej chvíle verili, že utekať nebude treba, že to nejako dopadne. Aj dopadlo.

Mesiac. Nie teda úplný, nejakých dvadsaťšesť dní plus-mínus, ale je to aj tak viac-menej jedno.

Milujem filmy Rolanda Emmericha. Toho Nemca domestikovaného v Hollywoode, čo sa najprv pokúšal urobiť z amerického Dňa nezávislosti globálny sviatok, a tak nechal na Zem zaútočiť fakt veľa ufónov a potom sa naďalej venovali pustošeniu civilizácie v čoraz väčšom rozsahu.

Pamätáte sa na ilustrácie z kníh alebo časopisov, ktoré ste si pozerali a neskôr čítali ako dieťa? Samozrejme, že sa pamätáte. Každý sa pamätá a rozdiely sú len generačné.

Squabble je videohra. Viac-menej normálna videohra v tom zmysle, že predstavuje priamočiaru, ničím nezaťaženú generačnú zábavu pre dvoch až štyroch hráčov.

KNIHA Potopené duše • FILM Lajka • HUDBA Zvíře jménem podzim

Čo považujete za slovenský hudobný počin roka 2017? A čo za najväčšie sklamanie? – pýtali sme sa v ankete profíkov, laikov i našich čitateľov. Nešlo nám o vytvorenie rebríčka, ale skôr o zmapovanie slovenskej hudobnej scény roka 2017.

Luxus. Popretie účelnosti v prospech estétstva a hedonizmu, čosi, čo síce nepotrebujeme, ale o to viac si v tom rochníme. Akoby niekto vzal pýchu, smilstvo a obžerstvo a urobil z nich jednu jedinú estetickú kategóriu.