Roky sme sa učili, že deň, keIJ skončila 2. svetová vojna, bol dňom oslobodenia Červenou armádou. Stali sme sa však dobytým územím za železnou oponou, ktoré sa na 44 rokov stalo sovietskou kolóniou.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Podotýka, že v mnohých oblastiach sa na Slovensku vraciame v čase a posledné, čo by sme si želali je, aby sa 90. roky vrátili do ulíc miest.

Už siedmykrát v tomto roku sa v Banskej Bystrici stretnú občania na občianskom proteste pod názvom SLOVENSKO JE EURÓPA!

Do četovej skupiny, ktorá mala byť prísne tajná, omylom pridali amerického novinára.

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Aj keby Amerika zrušila sankcie, starý kontinent má svoje vlastné zbrane.

Aj keď boli antické olympijské ideály založené na čestnosti, fyzickej dokonalosti, súťaživosti a duchovnej harmónii a počas nich sa zastavovali vojny, ani ony sa politike nevyhli. Boli symbolom prestíže mesta a jeho vládcov, mestské štáty (polis) ich využívali na demonštráciu svojej sily a kultúrnej nadradenosti.

Jana Želibská (* 3. mája 1941) je autorka, ktorá sa suverénne pohybuje na výtvarnej scéne od konca šesťdesiatych rokov. Už vtedy prekročila hranice domáceho kontextu: Jindřich Chalupecký, v tom čase najvplyvnejší český kritik výtvarného umenia, uviedol jej autorskú výstavu s názvom Kandarya-Mahadeva (1969, Špálova galerie).

Na Slovensku sa roky riešia základné otázky – nekradnúť, neklamať, neunášať a nevraždiť. A nepatriť do neslobodného ruského sveta. Zrazu však bojujeme o ešte základnejšie pravdy: Zem nie je plochá, očkovanie pomáha. Čo sa to deje? Pod lampou je sociológ Michal Vašečka.