Slovensko sa pomaly otriasa z atentátu na premiéra Roberta Fica. Poďme sa pozrieť na to, čo sa udialo v priebehu týždňa po ňom a čo si z toho pre ďalší vývoj slovenskej politiky, demokracie a spoločnosti môžeme odniesť.

V kauze Mariána Magáta odsúdeného na šesť rokov väzenia za extrémistické trestné činy nastal včera zvrat.

Tento štát stojí aktuálne na tak slabých základoch, že je ako domček z karát. Tým je posledné dni aj koalícia, ktorá mu vládne. Stačí zafúkať a spadne.

Parlamentnou témou týždňa mal podľa závažnosti a dopadu byť konsolidačný balík. Ako to už u nás býva, nebolo to úplne tak. Bol to skôr týždeň Rudolfa Huliaka.

Časť Slovenska postihli v uplynulom týždni záplavy. Bola to katastrofa. Katastrofou sú však aj politické záplavy posledných dní, ktoré postihujú celé Slovensko.

V súčasnom volebnom období bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 35 návrhov zákonov. A nie hocijakých, ale aj novela trestnej politiky, zákon o STVR alebo konsolidačný balíček. Budem sa venovať posledným dvom v kontexte toho prvého.

Rozvrat v tejto krajine sa aktuálne deje na viacerých frontoch, ale ten kultúrny je obzvlášť znepokojujúci.

Eurovoľby vyhrali takmer všetci. Teda aspoň podľa ich vyjadrení. Žiadne očakávané zmierenie nebude a začala sa (zrejme) posledná parlamentná schôdza pred letom, čo znamená ďalšie vládne valcovanie.

Posledné dni mám pocit, že sa nám náš polarizovaný svet, v ktorom sme sa už ako-tak naučili žiť, i keď nie veľmi dobre, sčasti mení, niektoré istoty však zostávajú.

Neuhorková sezóna pokračuje. Nemusím sa ani unúvať vymýšľať témy, o ktorých budem písať. Žiaľ, naopak. Musím si z tých hanebností, ktoré sa dejú, vybrať len niektoré. Vyberám si preto dopad novely trestného zákona na krádeže, premiéra-právnika, ktorý hlása právne nezmysly, a ministerku kultúry, ktorá je už aj šéfkou SND.