Slovensko hlási rekordný počet nových prípadov. „Ak budeme vidieť, že incidencia rastie, tak budeme musieť prijímať opatrenia. Zásobník máme v prvej vlne,“ vyhlásil v stredu premiér Igor Matovič.

Rok 2020 zmenil tvár Slovenska, Európy aj sveta. U nás drsne odhalil, ako sa tu vládlo a vládne, Európu zasiahol brexit, svet Trump, Erdogan a nový koronavírus. Kto a prečo je osobnosť a antiosobnosť roka 2020?

Jedným z politikov, o ktorých sa po voľbách do Európskeho parlamentu hovorí azda najviac, je prezident Andrej Kiska.​

Na Slovensku pôsobia aj politici, ktorí zneužívajú emócie ľudí, snažia sa tak získať moc a zničiť súdržnosť Európskej únie, hovorí zahraničnopolitický analytik a bývalý šéf slovenskej diplomacie Pavol Demeš. Čo očakáva od eurovolieb a ako hodnotí návštevu premiéra Petra Pellegriniho v Bielom dome?

Maďarské národnostné sily sa trieštia podobne ako demokratická opozícia. Kam sa menšinová politická reprezentácia posunula za 29 rokov od Nežnej revolúcie? Môže ju ešte zjednotiť Béla Bugár alebo nastal čas na nového lídra? Je ním Zsolt Simon?

Jedna z tvárí iniciatívy Za slušné Slovensko vstupuje do vznikajúcej strany Andreja Kisku. V čom mu pomohla modlitba? Čo si myslí o interrupciách? Prečo prišiel o niektorých priateľov? A prečo sa má viac usmievať? Juraj Šeliga.

Boss Andrej Babiš stále túži po moci a veľkom vplyve. S médiami v rukách, slabým koaličným partnerom a rozhádanou opozíciou mu dlho nič nestálo v ceste. Niečo sa však mení.

„Čím sme bohatší, tým sme lenivejší a bojazlivejší. Stratili sa reformátori. Blahobyt je taký sladký, že nám zväzuje ruky. Všetci chceme byť v politike len za pekných. Toto je však diagnóza súčasného západného sveta, nielen Európskej únie,“ hovorí bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda.

Voľby do Európskeho parlamentu v Česku, Maďarsku a Poľsku jasne vyhrali tamojšie vládne strany. Spájajú ich protiimigračné postoje aj kritika Bruselu, no v Európskom parlamente na nich čaká rozdielna budúcnosť. Neisté je aj spájanie sa Budapešti či Varšavy s európskymi nacionalistami a populistami.

Zlé zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, šikanovanie mimovládok aj podnecovanie nenávisti. To všetko vyčíta maďarskej vláde komisárka Rady Európy pre ľudské práva. Budapešť obvinenia odmieta, no prípadov, ktoré režim Viktora Orbána usvedčujú z porušovania ľudských práv, je čoraz viac.