Na zasadnutí, ktoré sa uskutoční 24. až 25. júna, by mali členské štáty NATO súhlasiť so zvýšením obranných výdavkov – jednej z hlavných požiadaviek amerického prezidenta.

Toto rozhodnutie zdôvodnil renováciami, reorganizáciou a zvyšovaním efektivity, pričom sa odvolal na Nadáciu pre humanitárnu pomoc v Gaze (GHF), ktorá tieto centrá prevádzkuje.

Zostavenie novej vlády v nejednotnom politickom prostredí v Holandsku zvyčajne trvá niekoľko mesiacov.

Reagoval tak na vyjadrenie bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý označil jeho zvolenie za prekvapenie pre celú Európu.

Odmietol zároveň špekulácie opozície, podľa ktorej je za bitcoinovou kauzou snaha vlády pomáhať kriminálnemu prostrediu výmenou za nejaké finančné plnenie.

Trojica strán dala podľa holandských médií v pondelok večer Wildersovi najavo, že neotvoria koaličnú zmluvu, aby do nej pridali nové opatrenia v oblasti azylu.

Na treťom mieste sa podľa prieskumu umiestnil Hlas-SD.

Hovorca tureckého rezortu diplomacie vyhlásil, že rokovania sa skončili a to "nie negatívne".

Danko vyhlásil, že výdavky vo výške 3,5 percenta HDP by predstavovali vyše 3,5 miliardy eur. Tvrdí, že namiesto miliardových výdavkov na obranu by sme mohli mať postavené diaľnice a nemocnice.

Brusel zároveň oznámil prípravu ďalšieho balíka, no podľa diplomatov je čoraz ťažšie dohodnúť sa na nových oblastiach, ktoré by mohli zasiahnuť Moskvu.