Arménska misia

.elena Poleková .časopis .náboženstvo 07.03.2010

Pre bežného Európana je Arménsko malým zakaukazským štátom s mnohými starými kostolmi. Veriaci možno vedia, že v tejto prvej oficiálne kresťanskej krajine sa nachádza aj vrch Ararat, na ktorom pristál Noe so svojou archou.

Rezenzie

.časopis .hudba 07.03.2010

Komisár a šach

.peter Schutz .časopis 24.01.2010

Z vypočutia Maroša Šefčoviča v Európskom parlamente nevzišla o jeho spôsobilosti pre úrad komisára jediná použiteľná informácia. O to viac sme ich dostali o veľkej európskej politike a spôsobe, akým sa šíri v malých slovenských pomeroch.

Otec Rodiny

.jozef Majchrák .časopis .história 20.12.2009

O nedávno vyznamenanom Vladimírovi Juklovi sa zvykne hovoriť aj ako o generálovi tajnej cirkvi, ktorá tu fungovala počas komunistickej totality. Tajná cirkev však mala aj svojho duchovného otca. Bol ním chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič.

Strácate východnú nohu

.eva Čobejová .jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .rozhovor 22.11.2009

V deň 20. výročia nežnej revolúcie prišiel do Bratislavy slávny ruský spisovateľ Viktor Jerofejev. Syn prominentných sovietskych diplomatov, neskôr disident a zakázaný spisovateľ, dnes uznávaný autor a tvorca vychyteného televízneho programu. Charizmatický, bohémsky, melancholický, zábavný, provokatívny, politicky nekorektný a ľudsky milý človek. Viktor Jerofejev.

Boj o November

.jaroslav Daniška .jozef Majchrák .časopis .téma 22.11.2009

V roku 1989 padol komunizmus. V tých dňoch stáli proti sebe ľudia, ktorí bývalý režim podporovali a ľudia, ktorí proti nemu bojovali. Ako je to po 20 rokoch?

Alexandrovci

.peter Bálik .časopis .kultúra 25.07.2010

Běž domů, Ivane, čeká tě Nataša. Tento jednoduchý popevok Jaromíra Vomáčku bol jedným zo šlágrov roku 1968. Ivana sa nám podarilo definitívne vyhnať až po revolúcii o dvadsať rokov neskôr. Ivan sa však na územie bývalého Československa vrátil. V podobe ruského armádneho súboru Alexandrovci.

30 po Titovi

.daniel Bútora .časopis 09.05.2010

Môžu ľudia v dobrom spomínať na človeka, ktorý v krajine vládol tvrdou, autoritatívnou rukou, zatváral svojich protivníkov a zaviedol cenzúru? Odpoveď je prostá: ľudia často v dobrom spomínajú aj na horšie veci. V tomto prípade spomínajú na muža, ktorý rukou diktátora zachránil krajinu pred dvoma horšími diktatúrami, a ktorý tri desaťročia vládol krajine, ktorá dnes už neexistuje. Juhoslovanský prezident Josip Tito je aj tridsať rokov po svojej smrti v máji 1980 mnohými ľuďmi v následníckych štátoch bývalej Juhoslávie rešpektovaný a dokonca uctievaný. A to napriek tomu, že krajina, ktorej vládol, desať rokov po jeho smrti upadla do série vojen a ekonomického poklesu.

Revolučné časy

.jaroslav Daniška .časopis .európa 16.05.2010

Trikrát o revolúciách dnešnej Európy. Euru zvonia do hrobu, končí sa novodobá grécka antika a začína sa temný stredovek?

Doma

.časopis 19.04.2010