Nie som z tých, ktorí by tradičné politické delenia na pravicu a ľavicu alebo konzervativizmus a liberalizmus považovali za prekonané. Ale niečo sa zmenilo.
S Trumpom sa do Washingtonu vrátil názor, že siahodlhé obchodné dohody sú nanič. Namiesto nich hodlá dojednať jednoduché zmluvy, napríklad so Spojeným kráľovstvom. Dobrý nápad?
Čo urobí administratíva, ktorej osem rokov bolo poznamenaných najdramatickejším rozkladom bezpečnostných štruktúr od roku 1945? Začne moralizovať o palestínsko-izraelskom konflikte.
Srdcom západného politického usporiadania je slobodná súťaž myšlienok v takom rámci, na ktorom sa zhodnú ľavičiari, pravičiari, konzervatívci, liberáli či zelení.
Po ceste do Paríža som mojich pravicových priateľov prekvapil tvrdením, že francúzska Socialistická strana je viac protrhová než súčasná Republikánska strana v USA.
„Federalizmus“ je v bežnom vnímaní skratka pre právomoci presúvané salámovou metódou od národných štátov do európskych inštitúcií. Ale môže to byť inak.
Od začiatku vojny zahynulo v Sýrii viac ako 400-tisíc ľudí – štyrikrát toľko, ako v Bosne a Hercegovine medzi rokmi 1991 a 1995. A niektorí už majú v hľadaní vinníka jasno.
Výsledok britského referenda je pripomenutím, že pokrok nie je ulica s jednosmernou premávkou. O výdobytky života v modernej spoločnosti môžeme prísť oveľa ľahšie, než si myslíme.
Mantrou dneška je hovoriť o úspechu pravicových populistov ako o „budíčku“ pre politické elity. Ale to je neužitočná mantra, pretože budíček znamená pre každého niečo úplne iné.
