Smrť pápeža Františka je koncom jednej éry, ktorú sa ešte len pokúšame hodnotiť. Aká éra príde teraz? Je to tak, že pápež je vždy odpoveďou na potreby doby? Ak áno, čo môžeme čakať od toho ďalšieho? Pod lampou je František Mikloško.

Keď zomrie človek, zvykne sa hovoriť: „Nech odpočíva v pokoji.“ Je to, samozrejme, dobroprajný prejav, ale v čomsi je nepatričný. Pri pápežovi Františkovi zvlášť.

Každý večer o 21:00 h sa pred Bazilikou Santa Maria Maggiore koná modlitba ruženca za pápeža Františka.

O mŕtvych len dobre, o mŕtvom pápežovi len to najlepšie. Aj keď sme ho počas života mnohí považovali za príliš konzervatívneho, mnohí za príliš nekonzervatívneho a mnohým nám to bolo jedno. Ale už len preto (aj keď zďaleka nielen preto) si tento človek zaslúži viac, než len obvyklé spomínanie v dobrom.

Na pohrebe sa očakáva aj účasť najmenej 130 zahraničných delegácií vrátane 50 hláv štátov a desiatich monarchov.

Je Veľkonočný pondelok krátko po 10:10 hod. Vraciam sa po omši spred nášho kostola. Želali sme si tam s ľuďmi požehnanú Veľkú noc a zároveň ženy dostali svoj prídel veľkonočnej voňavky. Milé a radostné.

Počúval som záznam z nedávnej diskusie z cyklu Ako zachrániť demokraciu a zaznela tam dôležitá výzva.

Dobrý deň, pápež František odišiel z tohto sveta. Čo tu zanecháva? Aj o tom je nový .týždeň, ale aj o perspektíve nás všetkých zoči voči kríze slobodného sveta. Prajem vám príjemné čítanie.

Bol to iný Veľkonočný pondelok, smutnejší, samozrejme, ale aj metafyzickejší. Nemá sa v tom vraj hľadať žiadna symbolika, ale ide to ťažko, predsa len, keď umrie pápež, nikdy to nie je len tak.

Často počúvame, že politika do športu nepatrí, ale vždy patrila. Veľmi vypuklo sa to prejavuje v čase vypätých konfliktov: víťazstvá sú skvelý marketing hlavne agresorov. Ale šport je aj potvrdením identity a spolupatričnosti s komunitou.