Poznáme ho vo viacerých variantoch, poväčšine v tom skromnejšom, poznačenom socialistickými cukrárňami a čudnými náhradami. No kedysi šlo o zákusok nevídaný, obdivovaný a veľmi často zle kopírovaný. Celá Európa tomuto zázraku z rakúsko-uhorskej monarchie ležala pri nohách: dobošová torta.

Majú ju v každých potravinách, len sa skrýva za všelijaké formy, ktoré sme si medzičasom pomenovali inak. No vždy je to ona: nadýchaná, s jemnou, sladkastou striedkou, ktorá sa pri krájaní trošku vzpiera, a odlupujúcou sa hnedou kôrkou. Brioška.

Stretávame sa s ním skoro na každom rohu, pokiaľ naše kroky vedú cez Balkán, východné Stredomorie, Turecko, Kaukaz či Blízky východ. Všade na nás mávajú stánky s jednoduchým občerstvením: v jemnom ceste prekladané či zabalené dusené mäso či syr. Burek.

Vôňa, ktorá počas dvadsiateho storočia celkom vymizla. Niektorí si ju ešte pamätajú, ako sa vznášala skrehnutou krajinou vždy v septembri pri zbere sliviek. Hutná, horká, sladkastá. Ako ten najvzácnejší luxusný parfum. Volala ľudí do záhrad rozprávať si príbehy a miešať slivkový lekvár.

Pristanú pred vami na stole najčastejšie ako príloha. Napokon, tak aj boli vymyslené. No po chvíľke sa pristihnete, že ich jete s oveľa väčšou chuťou a nadšením ako jedlo, ktoré majú sprevádzať. Gratin pommes de terre dauphinoise alebo gratinované zemiaky.

Hovie si na poličke pri rôznych koreninách, hneď vedľa sójovej omáčky či maggi a čaká na svoju príležitosť. Napokon na ňu príde rad, zvyčajne keď sa korení mäso. Všetci ju poznáme, no nevieme jej prísť na meno: worcesterská omáčka.

Pôsobí nenápadne, ba až skromne. Nič nápadného a frivolného. Je to evidentné: vie, čo všetko znamená, čo má za sebou, kde má korene, nepotrebuje sa predvádzať. Čaká, kedy si ho dáte do úst a zabudnete na všetkých jeho potomkov. Chačapuri.

Človek sa prechádza jesenným trhom a tej vôni sa nedá vyhnúť. A keby len vôni. Okolo miesta, z ktorého vychádza, sa rozlieha pobavená vrava rozjarených ľudí užívajúcich si babie leto. V rukách držia starodávne ľudové prosecco vinobrania – krásny okrový burčiak.

Všetci ho poznáme, vieme si absolútne presne vybaviť jeho chuť i farbu. Tmavohnedý, s jemným sivým odleskom a kakaovomúčnou príchuťou. Bol hutný a nie každý ho mal rád. No ako deťom nám ho servírovali neustále. V pohári so zaváraninou či vyklopený: BB puding.

Jej chuť a vôňa nás sprevádzajú všade. Vyvoláva v nás pocity sviežosti a čistoty, v hlave sa nám spúšťajú príjemné predstavy spojené s oddychom a relaxom, zrazu sa nám kráča ľahko a podvedome sa usmievame. Vie byť ostrá, ale aj sladká. Mäta.