Občas sa mi stane, že sa vo mne prebudí pocit vnútornej nevyhnutnosti. Niežeby som stratil možnosť slobodnej voľby, iba viem, že toto musím urobiť, i keď naliehavosť, s akou sa vo mne to „toto“ hlási, neviem celkom zdôvodniť.

Na úvod len toľko, že neviem, ako Vás osloviť. Jeden titul ste získali podvodom a teraz, keď ste sa stali premiérom, by sa aj azda dalo osloviť Vás pán predseda vlády, ale... No, skúsim to bez oslovenia.

Nedávno sa rozhorel spor o tom, či je v poriadku zastreliť u nás 50 vlkov ročne. Okamžite sa pustili obidve strany s vlastnými argumentami. Pozreli sme sa na to, ktorá strana má bližšie k pravde a aké používa argumenty.

Demokrat Ján Ševčík mal neobyčajný život nielen pre politické úspechy, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť. Jeho zložitý príbeh mapuje takmer všetky dôležité udalosti počas prvej polovice 20. storočia.

Veľké hotely, lyžiarske strediská, rozhľadne, reštaurácie, motokáry či trampolíny, sprevádzané hukotom ťažkej techniky – to je nová realita tatranského „Disneylandu“.

Po dlhom čase som niečo napísal rád, s chuťou a hlavne s poznaním, že na charaktere záleží a že sľuby sa majú nielen sľubovať, ale aj plniť.

Ocitol som sa v samom srdci Levočských vrchov. Kým som slúžil ako farár vo Vrbove, mal som ich za humnami. Veľmi nesmelo som sa do nich púšťal, predsa len, keď máte trochu voľného času, tak Tatry sú Tatry. Teraz som máličko od nich ďalej a zrazu sú atraktívnejšie.

Oporné body topografie môjho detstva tvorila škola na Čapkovej ulici, kúpalisko Palenerka hore na Hlbokej v údolíčku so skalnými ružami, pivárňou a kolkárňou, Hlavná stanica, kam sme chodili do kina Čas na frigovky a lupinovky. Náš rajón sa končil pri Pionierskom paláci. Na druhú stranu Dunaja, do Petržalky, to už bola výprava; chodili sme tam do záhrad na marhule, na stromoch sedeli petržalskí chalani a strieľali na nás z prakov.

„Vyzerá to, ako keby celé Dánsko bolo postavené z lega,“ zamudroval si desaťročný Jakub, keď sme prechádzali ďalšou milou dánskou dedinkou, kde je všetko ako má byť. Kostol, hospodárstvo, domy z červených tehál, na lúkach kone a bielo-červené kravy s obrovskými vemenami.

Současné slovenské dohadování o kůrovci a přípustnosti těžby dřeva v Tatrách musí českému čtenáři znít velmi povědomě. Spor o to, mají-li se na hřebenech Národního parku Šumava kácet kůrovcem napadené stromy nebo ne, se vede už skoro patnáct let.