V ideálnom svete by dokázala spoločnosť ideologické extrémy prirodzene izolovať a odsunúť na okraj. Bohužiaľ, nežijeme v ideálnom svete. Marek Mach to zjavne chápe.

Masívne zvýšenie daní, zrušenie daňových bonusov a zavedenie nových nesystémových dani neprináša svoje ovocie. Vieme to po 10 mesiacoch a po 12 mesiacoch plného roka 2025 bude obrázok ešte horší.

Video Killed the Radio Star od The Buggles nemohla byť vhodnejšia skladba na spustenie hudobnej televíznej stanice 1. augusta 1981. Kým hudbu 70. rokov si bežne nespájame s obrazom a hlavne s hudobným videoklipom, v „osemdesiatkach“ bolo toto spojenie pevné a nerozlučné a to spôsobila práve MTV. Tá končí nie ako značka, ale rušia sa jej hudobné kanály a bude sa orientovať už výlučne len na reality šou. Jedna éra odchádza.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Slam poetry, alebo poetry slam, ako znie názov tohto žánru mimo strednej Európy, je fenomén, ktorý je s nami viac než 40 rokov. Jeho počiatky sú pevne zviazané so Chicagom, New Yorkom a s dvojicou básnikov Marc Smith & Bob Hollman. Dnes však prebiehajú národné majstrovstvá v desiatkach krajín, rovnako sa usporadúvajú i majstrovstvá kontinentálne či majstrovstvá sveta.

Je začiatok roka 2026 a práve rezonuje prepustenie piatich hercov činohry Slovenského národného divadla. Na otázky .týždňa odpovedajú dvaja z nich – Martin Šalacha a Roman Poláčik.

Maják slobody zhasol, Amerika je na strane zloduchov a namiesto demokracie šíri do sveta hrubú silu. Ako sa má zachovať Európa a čo zostáva Slovensku, ak nechceme skončiť v prepadlisku dejín?

Existuje Boh? A ak áno, je taký, ako si ho predstavuje väčšina z nás? Alebo je iný? A ak je iný, je iný len trochu, alebo zásadne? A ak zásadne, je to horšie alebo lepšie? Tieto otázky kladie Štefan Hríb v jeho novej knihe.

Existuje Boh? A ak áno, je taký, ako si ho predstavuje väčšina z nás? Alebo je iný? A ak je iný, je iný len trochu, alebo zásadne? A ak zásadne, je to horšie alebo lepšie? Tieto otázky kladie Štefan Hríb v jeho novej knihe.

O Michalovi Milanovi Harmincovi, slovenskom architektovi pôvodom z Balkánu, ste s dosť veľkou pravdepodobnosťou dosiať veľa nepočuli. Stál však pri počiatkoch slovenskej architektúry a bez neho by neboli ďalšie mená, tie známejšie.