Od rozdelenia federácie nečelilo Slovensko „existenčnejšej“ výzve, než je budúcnosť Ukrajiny. To, čo na východ od nás vidíme, je prebudenie zo sna o europokoji.

Nie je jasné, či predseda vlády naozaj verí, že „rok 2014 bude pre Slovensko lepší“ než predchádzajúci. Alebo si len nacvičuje povinný optimizmus v prezidentskej kampani, ktorú rozbehol na plné obrátky. Jasné je toľko, že by dal veľa – možno aj celú vinicu – za veštbu, či ten rok bude lepší aspoň pre neho.

Druhý rok druhej vlády Roberta Fica bol rokom opevňovania sa moci vládnej strany s dvoma nadlho zapamätateľnými vrcholmi.

Neexistuje čistejší dôkaz iracionality slovenskej politiky ako skutočnosť, že Mariána Kotlebu na župana v Bystrici nielenže netipoval nikto, ale touto možnosťou sa žiadny politológ, komentátor či analytik ani len teoreticky nezaoberal (vrátane autora tohto textu). Porážka kandidáta najsilnejšej strany dejín slovenskej demokracie o 10 percent je azda najdokonalejšia evidencia okrídleného – na Slovensku je možné všetko, dokonca aj opak toho...

Do úľavy, ktorá by sa odchodom „menšieho zla“ dala azda aj krájať, sa vkrádajú aj pocity neistoty. Prinesie prvá nekomunistická hlava štátu tú zmenu, ktorá sa od nej očakáva?

Desať rokov od vstupu Slovenska do EÚ je bez diskusie najšťastnejšia perióda, akú obyvateľstvo územia medzi Dunajom a Tatrami zažilo. Čo to znamená rozmenené na drobné?

Udalosti na Ukrajine patria do rovnakej kategórie zlomov, formujúcich tvár 21. storočia, ako 11. september 2001 a kríza globálnej ekonomiky. Nie je to vôbec zveličenie. Presne tak ako po Dvojičkách a po Lehman Brothers je aj po odtrhnutí Krymu opäť aktuálne klišé, že svet už nebude tým, čím býval doteraz.

Po pol roku má Česko opäť vládu s dôverou parlamentu. Po nikým nevolenej a de facto nelegitímnej „prezidentskej“ vláde Jiřího Rusnoka začína koaličný kabinet Bohuslava Sobotku s podporou 111 „svojich“ poslancov. To je samo osebe „bezpečná“ väčšina, ktorú však ešte podstatne umocňuje to, že dve mimovládne strany – KSČM a Okamurov Úsvit – sa hlasovania zdržali.

Kampaň, v ktorej si má slovenský volič vybrať novú hlavu štátu, sa rozvíja neštandardným spôsobom. Hoci sme ére Mečiara dávno odzvonili, silueta referenda – áno alebo nie jednej osobe – naberá čoraz zreteľnejšie obrysy. Je to dobre alebo zle?

Ťah predsedu Fica smerom ku vyštvaniu súkromných poisťovní zo zdravotníctva sa dá vyjadriť len podobenstvom o hlave a múre. Po tom, čo na arbitrážach pre „zákaz zisku“ prehral Slovenskej republike už takmer 50 miliónov eur – vrátane nákladov na honoráre právnych kancelárií, čo je polovica tejto sumy – by sa dalo ako minimum očakávať, že s Pentou a Achmeou si prestane páliť prsty.